Vojtech Dangl

V rodných Šahách absolvoval základnú a strednú školu a po maturite (1955) nastúpil na České vysoké učení technické v Prahe, no zakrátko prestúpil na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde absolvoval štúdium v odbore história – filozofia. Následne v rokoch 1962 – 1968 pôsobil ako odborný pracovník v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a po vojenskej prezenčnej službe pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave (1965 – 1970). V rokoch 1970 – 2004 pôsobil ako vedecký pracovník vo Vojenskom historickom ústave (VHÚ) v Bratislave, kde v rokoch 1990 – 1994 zastával funkciu zástupcu náčelníka a v rokoch 1994 – 1999 riaditeľa Odboru vojensko-historických výskumov. V rokoch 1999 – 2004 pôsobil ako predseda vedeckej rady VHÚ.[1][2]

V roku 2004 odišiel z VHÚ a vo svojej vedecko-výskumnej práci pokračoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Bol členom Slovenskej historickej spoločnosti, Slovensko-maďarskej historickej komisie a Spolku slovenských spisovateľov.[1][2]

Zomrel 8. júla 2018 a 12. júla 2018[1] bol skremovaný v Krematóriu v Bratislave.[3]

Dangl sa vedecko-výskumne i organizačne podieľal na etablovaní vojenských dejín ako historickej disciplíny na Slovensku. Stál pri zakladaní a konštituovaní VHÚ, ktorý naďalej slúži ako inštitucionálna základňa výskumu vojenských dejín. Spoluzaložil a dlhoročne viedol vedecký časopis Vojenská história vydávaný týmto ústavom. Systematicky skúmal vojenské dejiny Slovenska. Je autorom 14 monografií a vyše 50 štúdií a spoluautorom 10 kolektívnych monografií a 11 encyklopedických diel.[1]