Hans Bethe
Hans Albrecht Bethe (* 2. júl 1906, Štrasburg, Francúzsko – † 6. marec 2005, Ithaca, New York, USA) bol nemecký fyzik, jeden z najvýznamnejších 20. storočia. Vysvetlil princípy fungovania termonukleárnych procesov vo hviezdach, podieľal sa na vývoji atómovej bomby a bol známym bojovníkom proti šíreniu jadrových zbraní.
Hans Albrecht Bethe | |||
americký fyzik nemeckého pôvodu | |||
| |||
Narodenie | 2. júl 1906 Štrasburg, Francúzsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 6. marec 2005 (98 rokov) Ithaca, New York, USA | ||
Známy vďaka | Projekt Manhattan Betheho-Weizsäckerov cyklus Kvantová teória poľa | ||
Alma mater | Frankfurtská univerzita Ludwig-Maxmilians-Universität München | ||
Profesia | fyzik | ||
Rodičia | Albrecht Bethe Anna, rod. Kuhn | ||
Príbuzní | Paul Peter Ewald | ||
Manželka | Rose, rod. Ewald (1939 – 2005) | ||
Deti | 2 | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Hans Bethe sa narodil v nemeckom Štrasburgu, doktorát získal v roku 1928 na univerzite v Mníchove. Keď sa v 30. rokoch dostali v Nemecku k moci nacisti, bol donútený kvôli svojmu židovskému pôvodu opustiť miesto prednášajúceho na univerzite v Tübingene. V roku 1933 preto emigroval do Anglicka, neskôr sa usadil v Spojených štátoch, kde v roku 1935 nastúpil ako profesor fyziky na Cornellovu univerzitu, na ktorej zostal s niekoľkými malými prestávkami až do svojej smrti.
Počas 2. svetovej vojny pracoval najprv na MIT v projekte mikrovlnného radaru, potom v laboratóriách Los Alamos, kde sa zúčastnil na Projekte Manhattan na výrobu atómovej bomby. Po skončení druhej svetovej vojny pracoval s Edwardom Tellerom na projekte vodíkovej bomby, v rokoch 1956–1964 bol členom tímu vedeckých poradcov amerického prezidenta, v roku 1958 viedol tím, ktorý pre prezidenta vytváral štúdiu o jadrovom odzbrojení. Pomáhal s vyjednaním dohody so Sovietskym zväzom o čiastočnom zákaze jadrových testov z roku 1963 a fungoval aj ako neformálny vedecký poradca prezidentov Eisenhowera, Kennedyho a Johnsona.
Hlavná časť Betheho práce sa zaoberá teóriou atómových jadier, v priebehu rokov 1935–1938 študoval jadrové reakcie a účinné prierezy reakcií, zdokonalil Bohrov model atómu. Jeho práca ho priviedla k objavu mechanizmu reakcií, ktoré hviezdam dodávajú energiu. Najmä tieto výsledky mu roku 1967 priniesli Nobelovu cenu za fyziku.
V roku 1975 odišiel do dôchodku, pričom získal na Cornellovej univerzite čestný titul emeritný profesor.
V priebehu 80. a 90. rokov sa aktívne zapojoval do kampane za mierové využitie atómovej energie; v roku 1995 zverejnil otvorený list, v ktorom žiadal všetkých vedcov, aby „prerušili a odmietali“ prácu na akejkoľvek časti vývoja a výroby jadrových zbraní. V roku 2004 podpísal s ďalšími 47 laureátmi Nobelových cien list podporujúci prezidentského kandidáta Johna Kerryho.
Bethe je tiež podpísaný ako jeden z autorov slávneho článku o teórii veľkého tresku, ktorý 1. apríla 1948 vydali Ralph Alpher a George Gamow; jeho meno pod článkom je však iba vtipom – George Gamow využil podobnosti ich mien s prvými písmenami gréckej abecedy (alfa, beta, gama).[1]
Referencie
- Alpher, R. A.; Bethe, H.; Gamow, G. (1948), „The Origin of Chemical Elements“, Physical Review 73 (7): 803–804, doi:, https://journals.aps.org/pr/pdf/10.1103/PhysRev.73.803
- SCHMADEL, Lutz D.. Dictionary of Minor Planet Names – (30828) Bethe. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 2007. Dostupné online. ISBN 978-3-540-29925-7. S. 888.
Externé odkazy
- Biografia na stránkách Los Alamos National Laboratory (po anglicky)
- Nobelova ceny za fyziku za rok 1967 (anglicky)