Hans Bethe

Hans Bethe sa narodil v nemeckom Štrasburgu, doktorát získal v roku 1928 na univerzite v Mníchove. Keď sa v 30. rokoch dostali v Nemecku k moci nacisti, bol donútený kvôli svojmu židovskému pôvodu opustiť miesto prednášajúceho na univerzite v Tübingene. V roku 1933 preto emigroval do Anglicka, neskôr sa usadil v Spojených štátoch, kde v roku 1935 nastúpil ako profesor fyziky na Cornellovu univerzitu, na ktorej zostal s niekoľkými malými prestávkami až do svojej smrti.

Počas 2. svetovej vojny pracoval najprv na MIT v projekte mikrovlnného radaru, potom v laboratóriách Los Alamos, kde sa zúčastnil na Projekte Manhattan na výrobu atómovej bomby. Po skončení druhej svetovej vojny pracoval s Edwardom Tellerom na projekte vodíkovej bomby, v rokoch 1956–1964 bol členom tímu vedeckých poradcov amerického prezidenta, v roku 1958 viedol tím, ktorý pre prezidenta vytváral štúdiu o jadrovom odzbrojení. Pomáhal s vyjednaním dohody so Sovietskym zväzom o čiastočnom zákaze jadrových testov z roku 1963 a fungoval aj ako neformálny vedecký poradca prezidentov Eisenhowera, Kennedyho a Johnsona.

Hlavná časť Betheho práce sa zaoberá teóriou atómových jadier, v priebehu rokov 1935–1938 študoval jadrové reakcie a účinné prierezy reakcií, zdokonalil Bohrov model atómu. Jeho práca ho priviedla k objavu mechanizmu reakcií, ktoré hviezdam dodávajú energiu. Najmä tieto výsledky mu roku 1967 priniesli Nobelovu cenu za fyziku.

V roku 1975 odišiel do dôchodku, pričom získal na Cornellovej univerzite čestný titul emeritný profesor.

V priebehu 80. a 90. rokov sa aktívne zapojoval do kampane za mierové využitie atómovej energie; v roku 1995 zverejnil otvorený list, v ktorom žiadal všetkých vedcov, aby „prerušili a odmietali“ prácu na akejkoľvek časti vývoja a výroby jadrových zbraní. V roku 2004 podpísal s ďalšími 47 laureátmi Nobelových cien list podporujúci prezidentského kandidáta Johna Kerryho.

Bethe je tiež podpísaný ako jeden z autorov slávneho článku o teórii veľkého tresku, ktorý 1. apríla 1948 vydali Ralph Alpher a George Gamow; jeho meno pod článkom je však iba vtipom – George Gamow využil podobnosti ich mien s prvými písmenami gréckej abecedy (alfa, beta, gama).[1]

Po Bethem je pomenovaná planétka 30828 Bethe.[2]

• Biografia na stránkách Los Alamos National Laboratory (po anglicky)
• Nobelova ceny za fyziku za rok 1967 (anglicky)