Nikolaj Gennadijevič Basov
Nikolaj Gennadijevič Basov (rus. Николай Геннадиевич Басов; * 14. december 1922, Usmaň, Rusko, ZSSR - † 1. júl 2001, Moskva) bol sovietsky a ruský fyzik.
Nikolaj Gennadijevič Basov | |||
| |||
Dielo | |||
---|---|---|---|
Polia pôsobnosti | kvantová rádiofyzika[1] | ||
Vedecké pôsobenie | Fyzikálny ústav P.N. Lebedeva Sovietskej akadémie vied | ||
Alma mater | Moskovský inžiniersko-fyzikálny ústav | ||
Významní profesori | M.A. Leontovič M.A. Prochorov | ||
Ocenenia | |||
Nobelova cena za fyziku (1964) | |||
Osobné informácie | |||
Narodenie | 14. december 1922 Usmaň, Rusko, ZSSR | ||
Úmrtie | 1. júl 2001 (78 rokov) Moskva, Rusko | ||
Národnosť | ruská | ||
Odkazy | |||
Nikolaj Gennadijevič Basov (multimediálne súbory na commons) | |||
Za svoj základný výskum v oblasti kvantovej elektroniky, ktorý viedol k vynálezu laseru a maseru dostal v roku 1964 Nobelovu cenu za fyziku (spolu s Alexandrom Michajlovičom Prochorovom a Charlesom Hardom Townesom). Bol tiež držiteľom viacerých sovietskych štátnych vyznamenaní - Leninova cena (1959), Štátna cena ZSSR (1989), Hrdina socialistickej práce (1969, 1982).
Životopis
Narodil sa v ruskej rodine v Usmani, neskôr žil s rodičmi vo Voroneži. V roku 1941 skončil strednú školu a nastúpil na základnú vojenskú službu, kde bol vybraný do lekárskej školy. Po tom čo v roku 1943 ukončil štúdium na Kujbyševskej medicínskej akadémii sa zapojil do diania druhej svetovej vojny. Pôsobil ako zdravotník na fronte (v jednotkách 1. ukrajinského frontu).
Po vojne študoval v Moskve jadrovú fyziku pod vedením M.A. Leontoviča a M.A. Prochorova. Od roku 1948 pracoval vo Fyzikálnom ústave akadémie vied ZSSR. V roku 1953 obhájil kandidátsku prácu. O dva roky neskôr doktorskú dizertáciu. V rokoch 1958 - 1972 bol zástupcom riaditeľa Fyzikálneho ústavu a od roku 1973 do roku 1989 bol jeho riaditeľom. V roku 1963 tu zriadil Laboratórium kvantovej rádiofyziky, ktoré viedol až do svojej smrti.
Bol aktívnym členom komunistickej strany a viackrát zvolený do Rady Zväzu Najvyššieho sovietu ZSSR. V roku 1973 sa postavil proti Sacharovovým vyhláseniam, ktoré podľa Basovových slov „...diskreditovali (štátny systém, zahraničnú a domácu politiku Sovietskeho zväzu...“ a jeho činnosť v oblasti ľudských práv „...ako diskreditujúcu česť a dôstojnosť sovietskeho vedca.“[2]
Referencie
- Basov, Nikolaj Gennadijevič (Басов Николай Геннадиевич) [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2017-12-15]. Dostupné online. (po rusky)
- Pismo členov Akademii nauk SSSR (Письмо членов Академии наук СССР) [online]. ihst.ru, [cit. 2017-12-15]. Dostupné online. (po rusky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Басов, Николай Геннадиевич na ruskej Wikipédii.