Húska štíhla

Húska štíhla (iné názvy: hus egyptská, hrdzaňa štíhla, kazarka štíhla[2]; lat. Alopochen aegyptiaca staršie Alopochen aegyptiacus) je druh hus z čeľade kačicovité (Anatidae), jediný zástupca rodu Alopochen.

húska štíhla
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Alopochen aegyptiaca
Linnaeus, 1766
Synonymá
hus egyptská, hrdzaňa štíhla,
kazarka štíhla,
Alopochen eagyptiacus

Mapa rozšírenia húsky štíhlej

██  Hniezdiaca, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaca

██  Introdukovaná, celoročný výskyt

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov húska štíhla patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

Rozšírenie

Pôvodne obývala iba Afriku. Už v 18. storočí bola chovaná aj v Európe vo Veľkej Británii, neskôr, v 20. storočí aj v Holandsku. Uniknuté vtáky zo zajatia začali hniezdiť v prírode v Holandsku od r. 1967 a druh už doteraz kolonizoval väčšinu krajiny. Od 1980-tych rokov sa vtáky rozšírili ďalej do Nemecka, ďalej do Dánska, uniknuté jedince z parkov v Bruseli založili životaschopné populácie vo Francúzsku.[3] Zavlečené boli aj od severnej Ameriky Prvé doložené hniezdenie na Floride bolo v roku 2002.[4]

Výskyt a stav na Slovensku

Prvý záznam zo Slovenska pochádza z Hrušovskej zdrži (Hamuliakovo), kde v máji a začiatkom júna 1993 bol pozorovaný jeden jedinec. Existujúci filmový doklad nebol posudzovaný Slovenskou faunistickou komisiou. Ďalšie pozorovanie je z Vodnej nádrže Hričov z júna 1996, bolo schválene Slovenskou faunistickou komisiou.[5] Následujúce pozorovanie schválené Faunistickou komisiou je zo Sĺňavy od Piešťan, kde bola pozorovaná jedna húska štíhla 11. marca v roku 2007. Nebolo odlíšiteľné či ide o úlet zo zajatia alebo jedinca zo západnej Európy.[6] Z toho istého roka pochádza záznam z Dubnického štrkoviska pri obci Borčice. V dňoch 27.  28. októbra 2007 bol podrobne zdokumentovaný výskyt jedného jedinca.[7] V susednom Poľsku v roku 2007 húska štíhla prvýkrát zahniezdila, o rok na to, v roku 2008 aj Česku.[8] V nasledujúcom roku boli videné 4 jedince na Záhorí dňa 7. apríla 2009 na lokalite Devínske jazero - Majsterka pri obci Vysoká pri Morave.[9] O rok neskôr, 27. mája 2010, boli videné dva jedince na poli pri obci Milhostov neďaleko rieky Ondavy. Ešte stále sa nedalo rozlíšiť či ide o uletené z chovu alebo o príslušníkov rozširujúcej sa populácie zo západnej Európy.[10] V nasledujúcom roku Faunistická komisia uznala ďalšie dobre dokladované pozorovanie. Opäť na východnom Slovensku, v NPR Senianske rybníky bola videná húska štíhla 18. apríla 2011. V tom čase, v roku 2011, už žilo v Európe 10000 párov.[8] Pozorovaní pribúda aj pri rieke Váh. V roku 2012 boli zdokumentované výskyty pravdepodobne tých istých dvoch jedincov na viacerých miestach pri Drahovciach a Piešťanoch.[9] Húska štíhla je už aj na Slovensku považovaná za invázny druh.[9] Pribudlo aj pozorovanie na rieke Dunaj. Dňa 22. júla 2013 bola videná na Vodnom diele Gabčíkovo.[11]

Prvé potvrdené hniezdenie na Slovensku bolo na Sĺňave v roku 2014. Koncom apríla bol pozorovaný pár s 11 mláďatami. V tomto roku sa uvádza, že v Európe stúpol počet hniezdiacich párov na 26000. Okrem hniezdenia na Sĺňave eviduje Faunistická komisia v tomto roku aj výskyt jedného jedinca začiatkom júla na Dubnických štrkoviskách[12]

V roku 2015 bola objavená druhá hniezdna lokalita na štrkovisku pri obci Jakubov na Záhorí. Začiatkom septembra tu viedol párik päť mláďať. Okrem hniezdenia pri Jakubove boli na jar koncom apríla pozorované dva jedince aj na inej lokalite na Záhorí, znovu na Devínskom jazere - Majsterka. [13] V zime v roku 2016 pribudli zo Záhoria od rieky Váh pozorovania zimujúcich húsok.[14] Na jar v roku 2017 boli znova pozorované na Dubnickom štrkovisku dva jedince, raz v apríli a tiež raz v máji.[15]

V zozname vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii je 59 záznamov [16] a v zozname vzácnych a zriedkavých druhov vtákov databázového systému Birding Slovakia je 103 záznamov.[17]

Spôsob života

Hniezdenie

V oblasti svojho pôvodného výskytu, v Afrike, hniezdi dva krát ročne, podľa toho, v ktorej klimatickej oblasti sa vyskytujú. Prispôsobujú sa ročným obdobiam a vhodným mesiacom. V Keni napríklad môžu hniezdiť po celý rok. V Európe bolo zatiaľ zistené hniezdenie len raz ročne. Hniezdo môže byť ukryté vo vegetácii alebo v bútľavine až do výšky 20 m. Na vajíčkach sedí iba samica 30 dní. O vyliahnuté húsatá sa starajú obaja rodičia a vedú ich v plytkých mokradiach a priľahlých trávnatých brehoch. Po 10. týždňoch sú mláďatá schopné letu.

Teritoriálne správanie

Počas hniezdenia samec, za asistencie a povzbudzovania samice, intenzívne bráni hniezdne teritórium, najmä voči ostatným zástupcom kačícovitých s hmotnosťou medzi 1  3 kg. Najčastejšie vyháňa kačicu divú, ktorej bráni úspešnému rozmnožovaniu a útoky vedú až k úhynu mladých kačíc. Bolo zistené, že vyháňajú vodiace kačice divé ale voči vodiacim chochlačkám vrkočatým a sliepočkám vodným neboli agresívne. Boli zaznamenané prípady útoku na malé dieťa.

Okrem fyzických útokov aj nepriamo zabraňujú hniezdeniu obsadzovanim hniezd a hniezdnych búdok. Sú záznamy obsadenia hniezd bocianov bielych, sokola sťahovavého a plamienok driemavých.

Ochrana

V roku 2017 bola húska štíhla zaradená medzi invazívne druhy (podľa vyhlášky EU číslo 1143/2014) s platnosťou pre všetky členské štáty. Ak sú v niektorej krajine silnejšie reštrikcie, tak platia tie, inak je zákaz dovozu, chovu, prechovávania a využívania, zákaz výmeny a vypúšťania do voľnej prírody.

Galéria

Referencie

  1. IUCN Red list 2019.2. Prístup 22. júla 2019
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016, 2018), rev. 2018-02-25, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  3. GYIMESI, Abel; LENSINK, Rob. Egyptian Goose Alopochen aegyptiaca: An introduced species spreading in and from the Netherlands. Wildfowl, roč. 2012, čís. 62, s. 128 – 145. Dostupné online [cit. 2019-09-23].
  4. BRAUN, D.G.. First documented nesting in the wild of Egyptian Geese in Florida. Florida Field Naturalist, roč. 2004, čís. 32, s. 138 – 143. Dostupné online [cit. 2019-09-23].
  5. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kazarka štíhla, s. 641.
  6. ŠRANK, Vladimír. 8. správa Slovenskej faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 8th Report of the Slovak Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 20, čís. 2008, s. 177 - 179. Dostupné online [cit. 2019-07-22].
  7. ŠRANK, Vladimír. 9. správa Slovenskej faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 9th Report of the Slovak Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 119 - 121. Dostupné online [cit. 2019-07-22].
  8. KVETKO, Richard; ŠRANK, Vladimír. 12. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 12th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 24, čís. 2012, s. 102 - 108. Dostupné online [cit. 2019-07-23].
  9. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 13. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 13th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 85 - 93. Dostupné online [cit. 2018-09-16].
  10. ŠRANK, Vladimír. 11. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko The 11th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 23, čís. 2011, s. 77 - 79. Dostupné online [cit. 2019-07-22].
  11. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 14. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 14th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 26, čís. 2014, s. 97 - 106. Dostupné online [cit. 2019-07-23].
  12. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 15. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 15th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 27, čís. 2015, s. 128 - 135. Dostupné online [cit. 2019-07-23].
  13. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 16. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 16th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 28, čís. 2016, s. 106 - 113. Dostupné online [cit. 2019-07-23].
  14. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 17. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 17th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 29, čís. 2017, s. 42 - 48. Dostupné online [cit. 2019-07-23].
  15. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-07-23].
  16. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii, databázový systém Aves-Symfónia [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku a Ústav Zoológie SAV, [cit. 2019-07-23]. Dostupné online.
  17. Zoznam pozorovaní vzácnych a zriedkavých druhov vtákov, databázový systém Birding Slovakia [online]. [Cit. 2019-07-23]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.