Partizánska vojna

Partizánska vojna alebo gerila (špan. guerrilla) alebo drobná vojna je forma vedenia ozbrojeného konfliktu, ktorá sa väčšinou vyhýba veľkým bitkám, ale sústredí sa na menšie prepadové akcie. Jej podstatou je fakt, že menšie ťažko polapiteľné vojenské útvary partizánov môžu spôsobovať ťažkosti aj lepšie vyzbrojenému a organizovanému nepriateľovi, ak ho budú napadať v správnom momente na slabých miestach najčastejšie zo zálohy.

Partizánsky spôsob boja sa vyznačuje malými skupinkami bojovníkov, ktorí operujú zväčša v neprehľadnom teréne, kde môžu ľahko uskutočňovať taktiku „udri a uteč“. Po útoku sa partizánska skupina rýchlo premiestni alebo schová, zväčša v dopredu pripravených úkrytoch v známom teréne skôr, než by ich ostatné nepriateľské jednotky mohli ohroziť. Ako neprestupný a neprehľadný terén partizáni s úspechom využívajú aj husto obývané oblasti, ktoré nepriateľ v dôsledku veľkej koncentrácie obyvateľstva nemôže dokonale kontrolovať a strážiť a ani plošne zničiť. Dôležitou činnosťou partizánov je uskutočňovanie sabotáží, špionáže a prieskumu, pri čom často nadväzujú styk s civilným obyvateľstvom. Podpora zo strany civilného obyvateľstva je väčšinou základným predpokladom existencie partizánskych jednotiek. Za pomoc partizánom sa civilisti v minulosti neraz vystavovali krutým represáliam zo strany nepriateľa. Vzhľadom na povahu a ciele partizánskej vojny, vedú partizánske jednotky boj často tými najkrutejšími metódami, ktoré môžu byť v rozpore s medzinárodnými dohodami, či sú priamo zločinmi proti ľudskosti a tým neraz nútia nepriateľa siahnuť po podobne tvrdých protiopatreniach.

Špeciálnym prípadom partizánskej vojny je aj tzv. mestská gerila, ktorá je prispôsobená na boj v husto zaľudnených oblastiach. Jej koncept sa začal výraznejšie rozvíjať od 60. rokov 20. storočia a bol aplikovaný hlavne povstaleckými skupinami v Južnej Amerike a teroristickými organizáciami v západnej Európe, alebo na Blízkom východe.