Gruzínska demokratická republika

Po Februárovej revolúcií v cárskom Rusku v roku 1917 sa ujal moci na území dnešného Gruzínska tzv. Špeciálny zakaukazský komitét, ktorý bol pod kontrolou Dočasnej vlády. Miestne soviety boli ovládané menševikmi, ktorí boli verní Dočasnej vláde v Petrohrade.

Októbrová revolúcia ale všetko zmenila. Nástupom boľševikov k moci začala Ruská občianska vojna. Vo vzniknutom mocenskom vákuu sa spojili Gruzínci, Arméni a Azerbajdžanci a vo februári 1918 vytvorili Zakaukazskú federáciu. Federácia sa ale čoskoro vďaka vnútorným rozporom rozpadla a 26. mája 1918 bola vyhlásená nezávislá republika.

Štát mal spoločnú hranicu s Ruskom, Kubánskou ľudovou republikou a Horskou republikou Severného Kaukazu na severe, s Tureckom a Arménskom na juhu a s Azerbajdžanskou demokratickou republikou na juhovýchode. Hlavným mestom sa stalo Tbilisi, rozloha štátu vtedy činila až 107 600 km² (dnes má Gruzínsko len 69 700 km²) a v celom Gruzínsku žilo na 2,5 miliónov obyvateľov.

Gruzínska demokratická republika bola uznaná postupne týmito štátmi: Rumunsko, Argentína, Nemecko, Turecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko, Taliansko, Poľsko a Československo.

Zasadanie gruzínskeho parlamentu (1918)

Republika bola okamžite uznaná Nemeckom a Tureckom, ktoré hneď ponúkli pomoc. Na druhú stranu z toho vyplývalo odovzdanie moslimami obývaných území Turecku (mestá: Batumi, Artvin a Achalciche) a Gruzínsko sa dostalo pod silný nemecký vplyv. Nemci dokonca poslali na pomoc Gruzíncom vojsko, ktoré viedol generál Friedrich Freiherr Kress von Kressenstein. Na konci vojny sa Nemci stiahli späť do Nemecka.

GDR mala od začiatku problémy so svojimi susedmi. Územné spory viedla so susedným Arménskom aj Azerbajdžanom. V prípade Arménska skončil spor dokonca ozbrojeným konfliktom. Ďalším problém bolo neuznanie nezávislosti bielogvardejcami. Generál Denikin, miestny veliteľ Bielej armády, nehodlal uznať žiadny novovzniknutý štát, ktorý si uzurpoval nároky na územia bývalého Ruského cárstva alebo dokonca sa od neho odtrhol. Aj tento spor skončil ozbrojeným konfliktom. Situácia zašla až tak ďaleko, že Briti poslali do oblasti svoje vojsko. Intervenčná armáda mala ustáliť situáciu na Kaukaze a vytvoriť jednotnú silu bojujúcu proti boľševikom. Bola vytvorená línia s pomocou britskej armády, ktorú mal Denikin s jeho armádou zakázané prekročiť. Dôsledkom hrozby Bielej armády bolo podpísanie spojenectva medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom v júni 1919.

V roku 1920 začalo silnieť nebezpečenstvo zo strany boľševikov. Biela armáda bola porazená a Červená armáda sa blížila ku Kaukazu. Sprvu boľševici ponúkali spojenectvo proti zvyškom Biele armády, ale Gruzínci odmietli a začali s mobilizáciou a ďalšími prípravami na vojnu. V tej dobe ale boli boľševici zaneprázdnení zle sa vyvíjajúcou vojnou s Poľskom. Podpísali teda Moskovskú dohodu, v ktorej uznali nezávislosť Gruzínska. Nikdy ale nepočítali, že by dohodu dodržali. V decembri 1920 prišla pre Gruzínsko ďalšia dobrá správa. Liga národov oficiálne uznala gruzínsku nezávislosť a v januári 1921 to isté urobili štáty Dohody Francúzsko a Británia.

Krátkotrvajúca nezávislá republika sa stala veľmi dôležitým faktorom pre gruzínske národné cítenie. Zo všetkých sovietskych republík sa práve v Gruzínsku vytvorilo najsilnejšie hnutie za nezávislosť. V 80. rokoch začali politici používať GDR ako alternatívu úspešného boja Gruzíncov proti Rusku a začali ju volať Prvá republika.

V apríli 1991 bola obnovená nezávislosť Gruzínska, ktorá oficiálne nadväzovala na GDR. Symboly GDR (štátna vlajka, štátny znak) boli moderným Gruzínskom používané až do roku 2004. Deň vyhlásenia nezávislosti GDR 26. mája bol vyhlásený za štátny sviatok ako Deň nezávislosti.

• Noe Ramišvili - prvý predseda vlády Gruzínska
• Noe Žordanija - druhý predseda vlády a dlhoročný predseda exilovej vlády v Paríži
• Nikolaj Čcheidze - Predseda Ústavodarného zhromaždenia
• Kote Abchazi - generál, účastník ozbrojeného protisovietskeho odboja
• Kakuca Čolokašvili - plukovník, minister obrany (1919), vodca protisovietskeho odboja

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gruzínska demokratická republika

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gruzínská demokratická republika na českej Wikipédii.

• Www.geocities.com - Democratic Republic of Georgia (1918-1921) od Dr Levana Z. Urušadzeho (Tbilisi, Gruzínsko) ISBN 99940-0-539-1
• Sisauri.tripod.com - Etnické problémy v Gruzínsku (1918-1921) od Avtandila Mentešašviliho