Gruzínčina
Gruzínčina (ქართული ენა, kartuli ena) je úradný jazyk Gruzínska.
| Gruzínčina (ქართული ენა, kartuli ena) | |||
| Štáty | Gruzínsko, Irán, Azerbajdžan, Turecko, Rusko, USA | ||
|---|---|---|---|
| Región | Kaukaz, Juhozápadná Ázia, Severná Amerika | ||
| Počet hovoriacich | okolo 4 000 000 | ||
| Klasifikácia | Kaukazské jazyky
| ||
| Písmo | mchedruli | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk |  | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | ka | ||
| ISO 639-2 | geo (B) kat (T) | ||
| ISO 639-3 | kat | ||
| SIL | kat | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | ka.wikipedia.org | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Je hlavným jazykom pre približne 3,9 milióna ľudí v Gruzínsku (asi 83 percent obyvateľstva) a pre ďalších 500 000 v zahraničí, hlavne v Turecku, Iráne, Rusku, USA a v Európe. Je literárnym jazykom všetkých gruzínskych národov, osobitne juhokaukazských jazykov – svančina, megrelčina a lazčina.
Klasifikácia
Gruzínčina je najrozšírenejším juhokaukazským jazykom. Medzi juhokaukazské jazyky patrí svančina a megrelčina, oba rozšírené hlavne v severozápadnom Gruzínsku a lazčina, rozšírená pozdĺž tureckého pobrežia Čierneho mora od Melyatu cez Rize ku gruzínskym hraniciam.
História
Gruzínčina sa od megrelčiny a lazčiny oddelila v prvom tisícročí pred naším letopočtom. Podľa množstva zmien a lingvistických odhadov prvé delenie sa začalo už v druhom tisícročí pred naším letopočtom alebo skôr oddelením svančiny. Megrelčina a lazčina sa oddelili približne o tisíc rokov neskôr. Gruzínčina má bohatú literárnu tradíciu.
Písmo
Gruzínčina bola vo svojej histórii zapisovaná rôznymi písmami. Dnes prevláda abeceda mchedruli.
Mchedruli má 33 bežne používaných písmen, ďalších 6 písmen sa dnes už takmer nepoužíva. Písmená presne zodpovedajú gruzínskej výslovnosti.
Iné projekty
