Jorgos Seferis

Jorgos Seferis bol najstarší z troch detí Stylianosa Seferiadesa a Despiny Tenekidés. Narodil sa v Smyrne, kde prežil šťastné detstvo. Otec bol právnik a neskôr profesor medzinárodného práva v Aténach a tiež sa zaujímal o poéziu a prekladateľstvo. Publikoval zbierku básní v roku 1939, preklad Sofokla v démotickej gréčtine a bol považovaný za najlepšieho prekladateľa Lorda Byrona. Jorgos študoval na gréckom lýceu v Smyrne a na ďalšom súkromnom francúzskom lýceu. Prázdniny rodina trávila v Skala de Vurla. Je to malý prístav 50 km od Smyrny, kde rodina vlastnila veľkú usadlosť - "zelený raj" Seferisovho detstva.

V roku 1914 začali znásobovať turecké úrady zatýkania kvôli úspechu Grékov v Balkánskej vojne. Konali sa perzekúcie voči Grékom v Malej Ázii. Ničili Seferiadesove knihy v gréčtine a chceli ich vydávať v turečtine. Napätá klíma a nebezpečenstvo donútilo rodinu opustiť Smyrnu a usadiť sa v Aténach, kde mladík ukončil strednú školu.

Od začiatku júla 1918 matka Despo Seferiades aj so svojimi troma deťmi prišla do Paríža, kde jej manžel pracoval ako advokát. Od 1918 do 1924 Seferis pokračoval v štúdiu práva v Paríži, aby tak reagoval na žiadosť svojho otca, ale zaujímal sa hlavne o literatúru. Jeho znalosť francúzskeho jazyka a jeho hlboký obdiv voči francúzskym spisovateľom sa prehlbovali.

Roky strávené v Paríži boli šťastné: "prežil som šesť a pol roka v Paríži, bohaté roky, ktoré som si užil z celej svojej duše, ľúbiac každú chvíľku, každé miesto, každý kameň".

Je to Paríž, kde sa dozvedel o konci grécko-tureckej vojny, znamenajúcej vykorenenie viac ako 1,5 mil. Grékov z Malej Ázie a deštrukciu Smyrny Turkami v ohni a krvi v septembri 1922. Táto tragédia bez katarzie, ako to sám opísal, bude mať hlboký vplyv na jeho básnickú citlivosť. Keď dosiahol licenciát z práva, odišiel do Londýna v lete 1924, lebo jeho otec rozhodol, že musí začať diplomatickú kariéru a naučiť sa perfektne anglicky. Mal získať diplom od ministerstva zahraničných vecí.

Od roku 1926 bol pridelený do služby tohto ministerstva a začal aj písať svoje prvé práce. Majúc krajnú citlivosť sa Seferis snažil odolávať tomuto aspektu svojej povahy. Nebolo náhodou, že preložil do gréčtiny "Le soirée avec M. Teste" od Paula Valéryho.

V Paríži objavil aj haiku a medzi rokmi 1926-1929 tvoril túto japonskú poéziu. Napísal Fog, Lettre de Mathias Pascalis a v roku 1930 Boulevard Syngrou. Známym sa však stal svojou zbierkou "Strophe" v roku 1931. V Grécku Kostis Palamas a vo Francúzsku Philéas Lebesgue písali o jeho tvorbe a pritiahli pozornosť kritiky na toto novátorské dielo. Jeho funkcie vicekonzula Grécka v Londýne v rokoch 1931 až 1934 neboli príliš náročné. Napísal viacero veľkých poém, napríklad La Citerne, Sur un vers étranger a Mythologie a objavil dielo T.S. Eliota Marina.

Jorgos Seferis sa vrátil do Atén, keď sa jeho otec stal profesorom medzinárodného práva a členom Akadémie. Začal tam navštevovať krúžok mladých spisovateľov gréckej avantgardy. Tiež spolupracoval s revue Lettres Nouvelles nasledujúc literárnych kritikov Georga Katsimbalisa a Andreasa Karantónisa a aj s mladým Odysseasom Elytisom, ktorému radil. V tomto období obnovy gréckej literatúry a v centre literárneho vrenia Atén sa jeho tvorba zvyšovala. Preložil The Waste Land od T. S. Eliota a Je vous écris d'un pays lointain od Henriho Michauxa. Vytvoril a publikoval Gymnopediu a Mytologiu od marca do októbra 1935, viacero esejí Andreas Calvos, O vete z Pirandella a o Gréckej reči. V Grécku bola zložitá politická situácia. Štátny prevrat 1. marca 1935 uskutočnený dôstojníkmi - venizelistami sa nepodaril a spôsobil pohon na prívržencov Venizelosa v armáde ale tiež v administrácii. Preto bol otec Jorgosa Stelio zosadený z pozície profesora na Aténskej univerzite.

V novembri toho istého roku oplakával Jorgios Seferis Venizelosovu "malosť a skúposť", ktorý zavinil návrat Georgesa II. na grécky trón.

Táto klíma politického poníženia viedla k smútku, k stiesnenosti a ku škrípaniu posmechu vo veršoch. Hlavne v básňach Boulevard Syngrou bis, Santorin a Mykény, v ktorých vyjadruje želanie zmiznúť. Tragická história Grécka spôsobuje výbuchy v Seferisových veršoch.

"Táto krajina, tvoja krajina - krv a tma - čo stroskotáva ako loď, ktorej odzvonila hodina potopenia." - Jorgos Seferis, La Pierre aux loups.

Diktatúra Ioannisa Metaxasa zo 4. augusta 1936 rozbúrila všetko, nastolila prísnu cenzúru. Na jeseň bol Seferis menovaný konzulom v Albánsku, kde sa cítil ako v exile, ale zároveň zostával v listovom kontakte s Odysseasom Elytisom. V roku 1938 sa znovu dostal do Atén a to do funkcie šéfa Úradu zahraničnej tlače. Pokračoval vo výskume poézie, objavil a preložil Pierre-Jeana Juvea, Ezru Pounda a znovu stretol André Gida v apríli 1939. V nasledujúcom roku publikoval Zošity štúdií (1928-1937), Palubný denník I. a Básne. Od 28. októbra 1940 bola vojna. Taliansko Benita Mussoliniho uskutočnilo inváziu do Grécka. Francúzskym debaklom v júni 1940 bol Seferis hlboko zasiahnutý. Údel Francúzska mu spôsobil smútok. Vo svojom denníku zapísal poznámku: "Krajina, ktorá ma vychovala a ktorú som skutočne miloval."