Gian Francesco Malipiero
Gian Francesco Malipiero (* 18. marec 1882, Benátky, Taliansko – † 1. august 1973, Treviso) bol taliansky hudobný skladateľ, hudobný vedec a editor.
| Gian Francesco Malipiero | |||
| Narodenie | 18. marec 1882 Benátky, Talianske kráľovstvo | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 1. august 1973 (91 rokov) Treviso, Taliansko | ||
| |||
Život
Narodil sa v Benátkach ako syn klaviristu a dirigenta Luigi Malipiera a vnuk operného skladateľa Francesca Malipiera. Nemal preto žiadny problém v prístupe k hudobnému vzdelaniu. So svojim otcom sa na krátky čas usadil vo Viedni, kde v rokoch 1898 až 1899 študoval na konzervatóriu. Potom sa vrátil k matke do Benátok a študoval skladbu a kontrapunkt na Liceo Musicale u Marca Enrica Bossiho. Keď Bossi odišiel do Bologne venoval sa samostatne štúdiu partitúr klasikov raného talianskeho baroka, najmä Claudia Monteverdiho a Girolama Frescobaldiho a pripravil ich na vydanie v Biblioteca Marciana. Absolvoval v Bologni a stal sa asistentom slepého skladateľa Antonia Smareglia.
V roku 1908 navštevoval prednášky skladateľa Maxa Brucha v Berlíne, ale omnoho významnejšie bolo pre neho stretnutie so súdobou hudbou v Paríži. Hlboko na neho zapôsobili diela Claude Debussyho, Richarda Straussa, ale najmä Svätenie jari Igora Stravinského. Pod dojmom z týchto hudobných stretnutí časť svojich dovtedajších skladieb zničil. V roku 1913 získal štyri ceny za kompozíciu, keď na Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme predložil päť skladieb pod piatimi rôznymi pseudonymami.
V roku 1921 bol Malipiero menovaný za profesora skladby na konzervatóriu v Parme, ale po troch rokoch rezignoval a venoval sa len skladateľskej a edičnej činnosti. V roku 1923 spoločne s Alfredom Casellom a Gabriele D’Annunziom založili Spoločnosť pre novú hudbu (Corporazione delle Nuove Musiche). S fašistickým vodcom Talianska Benitom Mussolinim nemal žiadne problémy až dovtedy, kým nezhudobnil Pirandellovo libreto La favola del figlio cambiato, ktoré bolo pochopené ako protest proti fašizmu. Malipiero si nepomohol ani tým, že svoju ďalšiu operu Julius Caesar venoval veľkému vodcovi.
Uchýlil sa do malého mestečka Asolo, kde sa až do roku 1942 venoval intenzívnej práci na úplnom vydaní diela Claudia Monteverdiho. Znovu (1932) bol menovaný za profesora skladby, tentoraz na Liceo Musicale v Benátkach, kde zotrval až do roku 1952. V roku 1947 sa stal riaditeľom Vivaldiho ústavu (Istituto Italiano Antonio Vivaldi) a preukazoval tú istú službu dielu ďalšiemu veľkému talianskemu skladateľovi.
Dielo
Symfonické diela
- Sinfonia del mare (1906)
- Impressioni dal vero prima parte (1910)
- Impressioni dal vero seconda parte (1915)
- Pause del Silenzio (1917)
- Cimarosiana (1921), päť symfonických fragmentov na skladby D. Cimarosu
- Impressioni dal vero terza parte (1922)
- Koncert č. 1 pre klavír a orchester (1931)
- Inni (1932)
- Sette Invenzioni (1933) pre husle a orchester (1932)
- Symfonie č. 2 "Elegiaca" (1936)
- Koncert per violoncello e orchestra (1937)
- Koncert č.2 pre klavír a orchester(1937)
- Koncert pre husle, violončelo, klavír a orchester(1938)
- Symfónia č. 3 "Delle campane" (1945)
- Symfónia č. 4 "In memoriam" (1946)
- Symfónia č. 5 "Concertante in eco" (1947)
- Symfónia č. 6 "Degli archi" (1947)
- Symfónia č. 7 "Delle canzoni" (1948)
- Koncert č.3 pre klavír a orchester(1948)
- Koncert č.4 pre klavír a orchester(1950)
- Symfónia in un tempo (1950)
- Symfónia dello Zodiaco "Quattro partite: dalla primavera all'inverno" (1951)
- Vivaldiana (1952)
- Passacaglie (1952)
- Fantasie di ogni giorno (1953)
- Elegia capriccio (1953)
- Fantasie concertanti (1954)
- Notturno di canti e balli (1957)
- Koncert č.5 pre klavír a orchester (1958)
- Symfónia per Antigenida (1962)
- Koncert č.2 pre husle a orchester(1963)
- Symfónia č.8 "Symphonia brevis" (1964)
- Koncert č.6 pro klavír a orchestr(1964)
- Symfónia č.9 "Dell'Ahimè" (1966)
- Symfónia č.10 "Atropo" (1967)
- Koncert pre flautu a orchester (1968)
- Symfónia č.11 "Delle cornamuse" (1969)
- Gabrieliana (1971)
- Omaggio a Belmonte (1971)
Opery
- L'Orfeide (1919-1922, Düsseldorf 1925), in tre parti:
- I "La morte delle maschere",
- II "Sette canzoni",
- III "Orfeo"
- Tre commedie goldoniane (1920-1922, Darmstadt 1926) :
- I "La bottega da caffè",
- II "Sior Todero Brontolon",
- III "Le baruffe Chiozotte"
- Filomela e l'infatuato (1925, Praha 1928)
- La favola del figlio cambiato (na libreto Luigi Pirandella, 1933)
- Giulio Cesare (dle Shakespeara) (1935, Janov 1936)
- Antonio e Cleopatra (dle Shakespeara, 1937, Florencia 1938)
- I capricci di Callot (dle E.T.A. Hoffmanna, Rím 1942)
- L'allegra brigata (1943, Miláno 1950)
- Mondi celesti ed infernali (1949, Benátky 1961)
- Il figliuol prodigo (1952, Florencia 1957)
- Donna Urraca, atto unico (1954)
- Venere prigioniera (1955, Florencia 1957)
- Il marescalco (1960, Treviso 1969)
- Don Giovanni (1963, Neapol)
- Rappresentazione e festa di Carnasciale e della Quaresima (Opera balletto, 1961, Benátky 1970)
- Le metamorfosi di Bonaventura (Benátky 1966)
- Don Tartufo bacchettone (1966, Benátky 1970)
- Iscariota (1971)
Balety
- Pantea (1919)
- Stradivario (1948)
- El mondo novo (1951)
Vokálna hudba
- Tre poesie di Angelo Poliziano (1920)
- San Francesco d'Assisi, mistero per soli, coro e orchestra (New York 1922)
- Quattro sonetti del Burchiello (1921)
- Due sonetti del Berni (1922)
- Le Stagioni Italiche per soprano e pianoforte (Benátky 1925)
- La Cena, cantata per coro e orchestra (Rochester 1929)
- Commiato per una voce di baritono e orchestra (1934)
- La Passione, cantata per coro e orchestra (Rím 1935)
- De Profundis per una voce, viola e grancassa e pianoforte (Benátky 1937)
- Missa Pro Mortuis per baritono, coro e orchestra (Rím 1938)
- Quattro Vecchie Canzoni per voce e strumenti (Washington 1941)
- Santa Eufrosina, mistero per soprano, due baritoni, coro e orchestra (Rím 1942)
- Le Sette Allegrezze d'Amore per voce e strumenti (Miláno 1945)
- La Terra, dalle Georgiche di Virgilio (1946)
- Mondi celesti per soprano e dieci strumenti (Capri 1949)
- La Festa della Sensa per baritono, coro e orchestra (Brusel 1954)
- Cinque favole (1950)
- Preludio e morte di Macbeth per baritono e orchestra (1958, Miláno 1960)
- Sette canzonette veneziane per voce e pianoforte (1960)
Komorná hudba
- Sonata per violoncello e pianoforte (1907-1908)
- Canto della Lontananza per violino e pianoforte (1919)
- Quartetto per archi č.1 "Rispetti e strambotti" (1920)
- Quartetto per archi č.2 "Stornelli e ballate" (1923)
- Quartetto per archi č.3 "Cantari alla madrigalesca" (1931)
- Epodi e giambi per violino, oboe, viola e fagotto (1932)
- Quartetto per archi č.4 (1934)
- Sonata a cinque per flauto, arpa, viola, violino e violoncello (1934)
- Quartetto per archi č.5 "dei capricci" (1941-1950)
- Sonatina per violoncello e pianoforte (1942)
- Quartetto per archi č.6 "l'Arca di Noé" (1947)
- Quartetto per archi č.7 (1950)
- Sonata a quattro per flauto, oboe, clarinetto e fagotto (1954)
- Serenata mattutina per 10 strumenti (1959)
- Serenata per fagotto e 10 strumenti (1961)
- Macchine per 14 strumenti (1963)
- Quartetto per archi č.8 "per Elisabetta" (1964)
- Endecatode per 14 strumenti e percussione (1966)
Literárne diela
- Il teatro (Bologna 1920)
- L'orchestra (Bologna 1920)
- I profeti di Babilonia (1924)
- Claudio Monteverdi (1930)
- La pietra del bando (1945)
- Stravinsky (1945)
- Cossì va lo Mondo (Benátky, 1946)
- L'armonioso labirinto (1946)
- Antonio Vivaldi (Piccola biblioteca Ricordi, Miláno 1958).
- Il Filo d'Arianna (1966)
- Ti co mi e mi co ti (All'insegna del Pesce d'Oro, Miláno 1966)
- Di palo in frasca (1967)
- Così parlò Claudio Monteverdi (1967)