Igor Fiodorovič Stravinskij

Bol žiakom Nikolaja Rimského-Korsakova a na začiatku jeho tvorby ho naplno zaujala ruská ľudová kultúra.

Vrcholnými dielami z tohto obdobia sú: Vták ohnivák, Petruška, Svätenie jari, Svadba... Východiskovým bodom v nich bola ruská ľudová pieseň. Stravinského baletné diela z tohto obdobia sa stali súčasťou repertoára tanečného súboru S. P. Ďagileva.

V roku 1934 sa skladateľ usadil v Paríži. Stal sa vyhraneným predstaviteľom medzinárodnej hudobnej avantgardy. Z tohto obdobia pochádza 45 skladieb, ktoré sú napísané v rozličných náladách - Pulcinella, Bozk víly, Apollon Musagéte a Hra v karty, Žalmová symfónia, Kráľ Oidipus, Koncert pre dva klavíry, Okteta pre dychové nástroje, Ebenový koncert pre džezový orchester a iné. Napriek tomu, že Ebenový koncert pre džezový orchester bol napísaný v džezovej forme, je to prepracované dielo vysokej hodnoty.

Po vojne prežitej v Amerike sa Stravinskij stal roku 1945 občanom USA. V tomto období začal tvoriť na diela na tzv. seriálne techniky, ktoré v Európe rozvíjala najmä II. viedenská škola a A. Webern. Sem patria skladby Mouvements pre klavír a orchester, Septeto, Pomník Gesualdovi di Venosa pre orchester, Canticum sacrum, Abrahám a Izák a Kázeň, rozprávanie a modlitba, ktorým chcel ľudstvu pripomenúť morálne hodnoty kresťanstva. Igor Stravinskij zomrel v požehnanom veku ako nestor svetovej avantgardnej hudby. Bol pochovaný v Benátkach.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Igor Fiodorovič Stravinskij