Generálny gouvernement

Generálny gouvernement alebo nem.: Generalgouvernement (celý názov znel nem.: Generalgouvernement für die besetzten polnischen Gebiete, Generálny gouvernement pre okupované poľské územia) bola nacistami okupovaná oblasť Druhej poľskej republiky, ktorá nebola priamo začlenená do územia Nemeckej ríše počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1945. Tvorilo najmä strednú a južnú časť bývalého Poľska. Po okupácii krajiny Nemeckom a Sovietskym zväzom bola západná a severná časť krajiny pričlenená priamo k Ríšskemu územiu. Východná časť sa stala súčasťou Bieloruskej a Ukrajinskej zväzovej republiky ZSSR. Menšia časť územia na severe bola pričlenená k Litve. Územie niekoľkých obcí na juhu krajiny bolo pričlenené aj k Slovensku.

Generálny gouvernement nem. Generalgouvernement poľ. Generalne Gubernatorstwo ←  1939 – 1945  → vlajka znak
Geografia Mapa Generálneho gouvernementu.
Hlavné mesto	Łódź (12. okt. – 4. nov. 1939) Kraków (4. nov. 1939 – 1945)
Rozloha	142 000 km² (1941)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	asi 12 000 000 (odhad 1941)
Národnostné zloženie	Poliaci, Ukrajinci
Jazyky	nemčina (oficiálny)
Štátny útvar
Štátne zriadenie	okupované územie
Mena	Poľský zlotý
Vznik	obsadenie krajiny Nacistickým Nemeckom
Zánik	oslobodenie krajiny sovietskymi jednotkami
Predchádzajúce štáty: Druhá poľská republika Nástupnícke štáty: Poľská ľudová republika

Gouvernement bol rozdelený na 4 distrikty: Varšava, Lublin, Radom a Krakov. (Východná) Halič (s mestom Ľvov) bola pričlenená po napadnutí Sovietskeho zväzu. Generálnym guvernérom okupovaného územia bol Hans Frank, ktorý stál na čele civilnej správy kompletne zloženej z Nemcov. Územie nebolo bábkovým štátom, pretože jeho vedenie nemalo žiadne snahy o spoluprácu s akoukoľvek skupinou Poliakov. Na základe Hitlerom presadzovanej rasovej politiky mali byť v budúcnosti postupne aj z tejto oblasti Poliaci vysídlení; jediné miestne obyvateľstvo, ktoré smelo zostať, boli obyvatelia nemeckého pôvodu.

Na území gouvernementu žilo pred vojnou asi 1,8 milióna Židov[1]. Nacisti v priebehu roka 1940 nariadili ich koncentráciu do get. V rokoch 1942 až 1944 boli getá postupne likvidované. Ich obyvatelia boli deportovaní do koncentračných táborov. Voči deportácii sa v niektorých getách ich obyvatelia bránili (napr. povstanie vo varšavskom gete). Na území predvojnového Poľska vzniklo asi 2000 táborov, vrátane vyhladzovacích komplexov, ako boli Auschwitz-Birkenau a Treblinka.

Voči nemeckej okupácii vzdorovali rôzne politické skupiny a organizácie. Najsilnejšou odbojovou organizáciou bola Armia Krajowa, orientovaná na Poľskú exilovú vládu v Londýne. V priebehu leta 1944 začali poľské územie obsadzovať z východu sovietske jednotky. V období, keď sa vojská 1. bieloruského frontu dostali na dosah Varšavy, prepuklo v meste protinacistické povstanie (varšavské povstanie). Stalin, ktorý si neželal existenciu demokratického hnutia odporu v krajine, však nariadil vojskám zastaviť, pričom povstalcom neposkytol žiadnu významnejšiu pomoc. Nacisti nakoniec po dvoch mesiacoch povstanie potlačili. Generálny gouvernement zanikol koncom roku 1944, keď asi 2/3 jeho územia obsadili sovietske jednotky. Zvyšok bol oslobodený začiatkom roku 1945. Na oslobodenom území vznikla nová Poľská republika.