Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

V júni 2011 bol do funkcie Národnou radou SR zvolený Jozef Čentéš, prezident Ivan Gašparovič ho však do úradu nevymenoval.[6] O dva roky neskôr bol zvolený Jaromír Čižnár.[7]

Prezident Ivan Gašparovič napokon za generálneho prokurátora 17. júla 2013 vymenoval Jaromíra Čižnára.[8] Ceremónia bola pred novinármi do poslednej chvíle tajená, niektorí ju preto nestihli. Prezident mal podľa svojej stránky „dôkladne zvážil všetky okolnosti“, medzi nimi aj tie „ktoré by mohli namietať [Čižnárovo] vymenovanie. Zistil som, že niet takého dôvodu a preto som sa takto rozhodol.“[9] „Okrem zmien personálnych, organizačných mienim zintenzívniť činnosť prokuratúr v takých základných oblastiach, napríklad ochrana maloletých a žien pred akýmkoľvek násilím alebo zneužívaním.“ povedal o svojom pôsobení Čižnár. Chce tiež riešiť daňové úniky.[8] Po vymenovaní potom polhodinu debatoval s prezidentom, ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom, Ladislavom Tichým a Štefanom Harabinom.[8] Opozícia prezidentovi vyčíta, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu.[8]

V októbri 2020 na funkciu generálneho prokurátora kandidovali: Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka.[10]

Tomáša Honza do funkcie navrhla poslankyňa Anna Zemanová (SaS). Honz podal obžalobu za extrémizmus na Mariana Kotlebu a Roberta Fica za schvaľovanie extrémizmu u Milana Mazureka. Jozefa Čentéša do funkcie navrhlo viacero inštitúcií: verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, štyri právnické fakulty, exekútorská a prokurátorská komora. Ján Šanta získal poslaneckú nomináciu, nominoval ho György Gyimesi (OĽaNO). Šanta je jediným z prokurátorov, ktorí dosiahol odsúdenie Mariana Kočnera. Slovenská advokátska komora a poslankyňa Petra Hajšelová (SME RODINA) navrhli Maroša Žilinku z Úradu špeciálnej prokuratúry kde sa zaoberal viacerými Kočnerovými ekonomickými kauzami. Kandidát Rastislav Remeta pracuje na krajskej prokuratúre v Bratislave a medzi prokurátormi má podľa Denníka N dobrú povesť. Jeho nomináciu priniesli poslanci za OĽaNO Igor Hus a Ján Krošlák. Ján Hrivnák z Úradu špeciálnej prokuratúry už do funkcie kandidoval v roku 2010. Navrhnúť ho pôvodne chcela ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (ZA ĽUDÍ), napokon tak spravila Právnická fakulta Trnavskej univerzity. Hrivnák bol v minulosti kritický voči Dušanovi Kováčikovi a podporil aj kolegu Vasiľa Špirka. Jediný nominant, ktorý nie je prokurátor, Juraj Kliment, je sudca Najvyššieho súdu. Nominoval ho riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. Vozár pripomenul Klimentovu opozíciu voči Štefanovi Harabinovi ako aj prácu na odsúdení v kauze tzv. nástenkového tendra.[10] Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je momentálne vo väzbe, je obvinený zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny, z prijímania úplatku, zneužitia právomocí verejného činiteľa a ohrozovania utajovanej skutočnosti.[11]

Poslanci národnej rady SR 3. decembra 2020 zvolili za nového generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Za Žilinku hlasovalo 132 zo 147 prítomných poslancov. Zvoleniu predchádzalo dlhé vypočúvanie kandidátov na ústavnoprávnom výbore NR SR a viac krát preložený termín voľby. Podľa koaličných strán bolo zvolenie Žilinku výsledkom kompromisu, za jeho zvolenie hlasovali z opozície napríklad predsedovia a aj členovia strany HLAS-SD, či SMER-SD. Peter Pellegrini sa pred voľbou vyjadril, že Žilinka by bol dobrým kandidátom.[12]

10. decembra 2020 prezidentka Zuzana Čaputová za generálneho prokurátora vymenovala Maroša Žilinku.[3]

Od decembra 2005 bol prvým námestníkom Ladislav Tichý.[18] Ďalšími námestníkmi v minulosti boli Ctibor Košťál (od februára 1999)[19] a Dobroslav Trnka (od roku 2011).[20]