Mária Patakyová

V januári 2017 ju strana MOST – HÍD navrhla do funkcie verejnej ochrankyne práv. Výhodou je, že nebola členkou žiadnej politickej strany a ani sa politicky neangažovala.[2] 8. februára získala v tajnom hlasovaní podporu 75 poslancov (zo 140). Kandidátka SaS a OĽaNO Janka Šípošová získala 41 hlasov, kandidát kotlebovcov Anton Čulen 15 hlasov. Po zvolení Patakyová uviedla, že by v poste chcela byť „priateľom ľudí“ a vykonávať ho nezaujato a nestranne.[3] Jej vzorom je bývalý český ombudsman Otakar Motejl.[3]

Do úradu bola menovaná 29. marca 2017 kedy na Bratislavskom hrade prevzala menovací dekrét od predsedu parlamentu Andreja Danka.[1]

V prípade policajného zásahu v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou z roku 2013 vstúpila prvý raz v histórii úradu ako tretia strana (prostredníctvom tzv. amicus curiae) do konania pred Európskym súdom pre ľudské práva v januári 2019[4]. ESĽP rozhodol v septembri 2020 v prospech obetí policajnej razie[5].

V roku 2020 rozhodol Ústavný súd v prospech ľudí so zdravotným postihnutím v prípade odstránenia diskriminácie na základe veku pri získavaní kompenzačných príspevkov na základe podnetu ombudsmanky[6].

V prípade exekúcií voči deťom za komunálny odpad zamietol Ústavný súd podnet ombudsmanky, ale Ministerstvo financií SR nakoniec pristúpilo k zmene právnej úpravy v prospech ochrany detí[7].

Na rokovanie Národnej rady SR predložila ako ombudsmanka aj dve mimoriadne správy - o nedostatkoch v reštitučných konaniach v roku 2018[8] a v roku 2020 o nedostatkoch odstraňovania envirozáťaží z minulosti[9], ktorú predstavila aj prezidentke[10].

Jej riadnu výročnú správu v roku 2020 nevzal parlament na vedomie.[11][12] Od vymenovania sa Mária Patakyová zúčastňuje Dúhového Pride, kde pre rovnakopohlavné páry presadzuje vytvorenie právneho rámca.[13] S témou rodovej rovnosti vystúpila ombudsmanka aj v diskusii na Festivale Pohoda.[14]

Ako verejná ochrankyňa práv sa ďalej angažuje v ochrane práv žien počas pôrodu[15], žiadaní riešení pre nútene sterilizované ženy[16], v ochrane práv seniorov v inštitucionálnej starostlivosti[17], v procese adopcií[18] a desegregácie vo vzdelávaní[16] a práci cudzineckej polície[19]. Počas pandémie COVID-19 upozorňuje na porušovanie práv pri uzatváraní celých marginalizovaných rómskych komunít[20], pri povinnej štátnej karanténe po prekročení hraníc[21], pri pôrodníckej starostlivosti a pri zavádzaní vyhradených hodín pre nákupy pre seniorov.

• Cena za príspevok k napĺňaniu Cieľov udržateľného rozvoja 2020[22], ktorú udeľuje Nadácia Pontis
• Francúzsko-nemecké ocenenie[23] pre obhajcov ľudských práv v roku 2020
• Národná cena za dizajn 2020 v kategórii Identita[24] od štúdia Andrej & Andrej

Od roku 1985 pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zavŕšila vedeckú ašpirantúru v roku 1992 a habilitovala v roku 2000 v obore obchodné právo. V roku 2010 bola inaugurovaná ako vysokoškolská profesorka v odbore obchodné a finančné právo[2]. Od mája 2013 do februára 2016 pôsobila na Katedre občianskeho práva so zodpovednosťou za rozvoj občianskeho práva na treťom stupni štúdia.

Od 1. februára 2003 do 31. januára 2011 tu bola vo funkcii prodekanky pre zahraničné vzťahy a grantovú politiku.

Pozíciu prorektorky UK pre legislatívu zastáva od 1. februára 2011. Prorektorkou bola, aj keď Zuzana Melicherčíková upozornila na korupciu pri prijímacích skúškach na právnickej fakulte. Poslancom pri voľbe povedala, že o prípade nevedela a s neskoršou Bielou vranou do styku neprichádzala.[3]

Od septembra 2012 je členkou Rady riaditeľov European Public Law Organisation (Atény, Grécko) a členkou European Public Law Group.

Súkromnú právnickú prax vykonáva od roku 1992. Je členkou Academy of European Private Lawyers (Pavia, Taliansko) a členkou správnej rady European Company Law, International Association (Krakov, Poľsko).

Bola členkou predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja (2006 – 2009), v súčasnosti je členkou rady APVV pre spoločenské vedy a členkou za Slovensko v European Model Company Act Group a i.

Zúčastňovala sa prác na harmonizácii slovenskej právnej úpravy s komunitárnym právom, na novelizáciach Obchodného zákonníka a na príprave zákona o obchodnom registri.

V roku 2015 bola navrhnutá na post doplnkovej sudkyne Všeobecného súdu EÚ. V konkurze neuspela pre nedostatočnú znalosť francúzštiny.[2]