Ladislav Tichý

V roku 1984 absolvoval štúdium Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde následne v roku 1986 zložil aj rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv.[2] 1. mája 1986 nastúpil ako právny čakateľ na Obvodnú prokuratúru Bratislava IV, o mesiac neskôr bol preložený na Obvodnú prokuratúru Bratislava V, kde bol v decembri 1987 ustanovený do funkcie prokurátora. Od augusta 1990 bol prokurátorom Mestskej prokuratúry v Bratislave a od júna 1992 po štvormesačnej stáži prokurátorom Generálnej prokuratúry na netrestnom úseku. V roku 1996 nastúpil ako prokurátor na občianskosúdne oddelenie so zameraním na obchodné právo, byty, nebytové priestory, exekúcie, čl. IV., konkurz a vyrovnanie. Od 1. apríla 2004 pôsobil ako vedúci občianskosúdneho oddelenia netrestného odboru Generálnej prokuratúry, neskôr ako 1. námestník generálneho prokurátora.[1]

3. februára 2011 nahradil vo funkcii generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorému sa skončilo funkčné obdobie. Funkciu zastával až do vymenovania nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára 17. júna 2013.[4][5]

V súčasnosti (2020) Tichý pracuje znova ako radový prokurátor na Generálnej prokuratúre SR.[6]

S jeho pôsobením vo funkcii zastupujúceho generálneho prokurátora sa spája nečinnosť v súvislosti s kauzami najmä okolo Mariana Kočnera. Bola medializovaná informácia o tom, že si písal SMS s Mariánom Kočnerom, kde mu práve Kočner písal, ako veľmi má prelustrovaných všetkých novinárov na Slovensku. Tichý napriek tomu nespísal žiadny úradný záznam, ktorý by bol podkladom pre orgány činné v trestnom konaní na začatie trestného stíhania Mariana Kočnera. Tichý sa doposiaľ k predmetnej komunikácii s Kočnerom vyjadroval len veľmi zdržanlivo. Popiera ale, že by s ním rozoberal profesionálne otázky a tvrdí, že o sledovaní novinárov nič nevedel. Jedinú osobnú zodpovednosť z toho celého vyvodil takú, že sa vzdal svojej funkcie zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie.[7]