Ženeva
Ženeva (franc. Genève [vyslov:ž-név], nem. Genf) je mesto v južnom Švajčiarsku. Leží pri výtoku Rhôny zo Ženevského jazera. Samotná Ženeva má 200 tisíc obyvateľov, aglomerácia vyše pol milióna.
Ženeva (franc. Genève) | |||
nem. Genf | |||
švajčiarske mesto | |||
Ženeva v roku 2005 | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kantón | Ženeva | ||
Rieka | Rhôna | ||
Nadmorská výška | 375 m n. m. | ||
Súradnice | 46°12′0″S 6°9′0″V | ||
Rozloha | 15,93 km² (1 593 ha) | ||
Obyvateľstvo | 200 548 (31.12.2017) | ||
Hustota | 12 621 obyv./km² | ||
Primátor | Sandrine Salerno | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1200 | ||
Poloha mesta Ženeva v rámci Švajčiarska
| |||
Poloha obce v kantóne
| |||
Wikimedia Commons: Genève | |||
Webová stránka: http://www.ville-geneve.ch | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Je priemyselným, obchodným a finančným centrom svetového významu. Sídli tu viacero medzinárodných organizácií.
Poloha
Ženeva sa nachádza na 46°12 s.š., 6°09' v.d, na juhozápadnom konci Ženevského jazera, kde z jazera vyteká rieka Rhôna. Druhou riekou v meste je Arve, ktorá sa zlieva s Rhônou ešte v meste, na mieste Jonction. Mesto je ohraničené dvomi pohoriami, Alpami a Švajčiarskou Jurou. Z mesta je za dobrého počasia vidieť zasnežený Mont Blanc, najvyššiu horu Európy (4807 m), vzdialenú asi 70 km juhovýchodne.
Dejiny
Keltský názov Genava označoval hlavné mesto kmeňa Allobrogov, ktoré v roku 121 pred Kr. bolo dobyté Rímom a stalo sa akýmsi predmestím v Zaalpskej Galii (Gallia Transalpine). V rokoch 52 a 58 pred Kr. sa tu zdržiaval Julius Caesar. Prvý kresťanský kostol tu vznikol okolo roku 350, v rokoch 443-467 bola Ženeva sídelným mestom burgundských kráľov a od prelomu 4. a 5. storočia do reformácie roku 1536 tu bolo biskupské sídlo. Na začiatku 11. storočia sa Ženeva stala spolu s Bourgogne časťou Svätej ríše rímskej, a to ako biskupstvo. Roku 1124 získal Ženevský biskup zmluvou s miestnym grófom vládu nad mestom.
Od polovice 13. storočia sa tu konajú významné trhy a mešťania sa snažili získať lepšiu pozíciu voči biskupovi. Roku 1309 biskup priznal mestu právo voliť si radných (syndikát) a v roku 1477 uzavrel zmluvu o združení so švajčiarskymi mestami Bern a Fribourg. V roku 1526 uzavreli podobnú zmluvu samotní mešťania, ktorí sa tak podľa vzoru talianskych miest vymanili z moci biskupov. Zároveň sa prostredníctvom nemeckých kupcov do mesta šírili myšlienky nemeckej reformácie a od roku 1536 boli v meste zakázané katolícke bohoslužby.
Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor Ján Kalvín (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer teokratický režim. V roku 1541 napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dvesto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konzistórium, vedené Kalvínom. V roku 1553 dal Kalvín v Ženeve upáliť španielskeho lekára Michela Serveta, ktorý popieral Najsvätejšiu Trojicu. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exulantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.
V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťanmi a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku 1707, ktoré viedol právnik Pierre Fatio, bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku 1737 bolo 11 mŕtvych. Roku 1762 dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka J.-J. Rousseaua a v roku 1781 proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do Paríža. Avšak v roku 1793 "starý režim" definitívne padol a roku 1794 bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve hodinárstvo a zlatníctvo, na druhom mieste textilný priemysel.
V rokoch 1798 – 1814 patrila Ženeva k Francúzsku a po porážke Napoleona bol roku 1815 založený švajčiarsky kantón Ženeva spojením mesta Ženevy, jeho poddanských území a k nemu Viedenským kongresom pričlenené bývalé francúzske a savojské územia, medzi ktorými bolo aj mesto Carouge. Ale aj naďalej mala moc vláda aristokracie, až do roku 1847, kedy Ženeva dostáva novú kantonálnu ústavu. V roku 1848 schválená spolková ústava Švajčiarska ustanovila Ženevský kantón ako jeden z liberálnych kantónov. Roku 1839 tu poľský exulant Patek založil prvú hodinársku továreň (dnes firma Patek Philippe) a mesto sa rýchlo industrializovalo. V druhej polovici 19. storočia bolo zbúrané mestské hradby a mesto sa veľmi rozšírilo, v tej istej dobe Ženevu však počtom obyvateľov predstihol Zürich. Historické mesto si síce zachovalo svoj pôdorys a strmé, úzke uličky ale takmer všetky budovy boli od tej doby dôkladne prestavané.
V roku 1863 tu založil Jean Henri Dunant Medzinárodný výbor Červeného kríža, najstaršiu medzinárodnú humanitárnu organizáciu, a za tento čin bol v roku 1901 vyznamenaný Nobelovou cenou. Medzinárodný Červený kríž dostal Nobelovu cenu mieru celkom trikrát. V rokoch 1920 – 1946 bola Ženeva sídlom Spoločnosti národov a neskôr viacerých medzinárodných organizácií.
Hospodárstvo
Ženeva je významné bankové a obchodné centrum, centrum hodinárskeho priemyslu, má niekoľko priemyselných firiem, a je obľúbeným kongresovým miestom. V blízkosti letiska je veľké kongresové a výstavné centrum Palexpo, kde sa koná aj pravidelný Ženevský autosalón. Pre výnimočnú polohu na brehu jazera a medzi horami je vyhľadávaným cieľom turistov.
V Ženeve sídli niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi:
- Časť Organizácie Spojených národov (OSN - ONU / UNO); v rokoch 1920 – 1946 tu sídlila jej predchodkyňa, Spoločnosť národov;
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO / OMS),
- Medzinárodná únia pre telekomunikácie (ITU / UIT),
- Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO),
- Medzinárodná organizácia práce (ILO / OIT),
- Vysoký komisár Organizácie spojených národov pre utečencov (UNHCR)
- Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)
- Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD)
- Ekonomická a sociálna rada OSN
- Svetová meteorologická organizácia (WMO)
- Svetovej ústredie Červeného kríža (Croix rouge),
- Medziparlamentná únia (IPU / UIP)
- Ekumenická rada cirkví.
Vzhľadom na to tu má mnoho krajín (vrátane Slovenska) stále diplomatické zastúpenie alebo misie.
Na okraji Ženevy na francúzskej hranici sídli aj Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) s najväčším urýchľovačom častíc na svete.
Pozoruhodnosti, pamiatky
- Ženevské jazero (Lac Léman) s plochou 582 km², ktoré podstatne patrí k obrazu mesta, so 140 m vysokým vodotryskom (Jet d'Eau), s promenádami a parkmi okolo jazera. Takmer 20 % plochy mesta pokrýva zeleň, najmä okolo jazera a v diplomatickej štvrti na západe
- Historické centrum mesta vzniklo na malom pahorku na ľavom brehu Rhôny, na ktorého vrcholku dnes stojí:
- Katedrála svätého Petra, kamenná románsko-gotická stavba zo začiatku 13. storočia na mieste staršieho kostola zo 6. storočia. Zvyšky starších stavieb sú prístupné v podzemí katedrály. Katedrála bola niekoľkokrát spustošená, v rokoch 1400 – 1405 bola pristavená gotická kaplnka Makabejských a nad krížením vznikla štíhla stredná veža. V rokoch 1536 – 1559 tu pravidelne kázal Ján Kalvín, v rokoch 1752 – 1756 bolo pristavené nové priečelie a v rokoch 1794 – 1798 tu sídlil revolučný tribunál. Na vežiach je celkom 9 zvonov, najväčší La Clémence z roku 1407 váži 6,2 tony, a od roku 1749 je tu aj zvonkohra
- V susedstve katedrály je Maison Mallet (bývalý biskupský palác) s medzinárodným múzeom reformácie
- Gotický kostol svätej Márie Magdalény pod katedrálou smerom k jazeru
- Radnica z 15. storočia
- Gotická mestská zbrojnica
- Mestská brána na námestí Molard
- Rodný domček Jean-Jacques Rousseaua
- Stena reformátorov z roku 1909 na zvyškoch hradieb so sochami G. Farela, J. Kalvína, T. de Bèzu a J. Knoxa v nadživotnej veľkosti
- Univerzita s reformačnou sálou, kde 6. júla 1915 predniesol pamätný prejav Tomáš Garrigue Masaryk
- Jazdecká bronzová socha generála Guillaume-Henri Dufoura
- Za hlavnou stanicou smerom k Palácu národov je možné nájsť tiež ulicu T. G. Masaryka
Na západnej strane mesta (pravý breh Rhôny) je:
- Palác národov, sídlo OSN a bývalej Spoločnosti národov.
- Botanická záhrada, R. de Lausanne 1.
- Nábrežie pri jazere s hotelom Richmond, kde v roku 1915 pobýval v exile T. G. Masaryk.
- Na nábreží je pomník rakúskej cisárovnej Alžbety ("Sissi"), ktorá tu bola roku 1898 zavraždená.
Múzeá
V meste je mnoho múzeí:
- Musée de l´Arianne, Av. de la Paix 10 (sklo a keramika)
- Musée d´Art et d´Histoire, R. Charles-Galland 2 (maľby, sochy, umelecké predmety)
- Musée Barbier-Mueller, R. Jean-Calvin 10 (antické umenie, primitívi)
- MAMCO, R. des Viuex-Grenadiers 10 (moderné umenie)
- Prírodovedné múzeum, R. de Malagnou 1
- Etnografické múzeum, Bd. Carl-Vogt 65
- Múzeum Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Av. de la Paix 17
- Múzeum dejín vied, R. de Lausanne 128
- Patek Philippe museum, R. des Vieux Grenadiers 7 (hodinky a hodinárstvo)
Doprava
V Ženeve je električková, trolejbusová aj autobusová hromadná doprava, ktorú prevádzkuje podnik TPG. Prímestská doprava na niekoľkých miestach prekračuje francúzske hranice.
Pre obce a mestá na brehoch Ženevského jazera má význam aj pravidelná lodná doprava, švajčiarska aj francúzska.
Mesto a kantón sú výborne napojené na medzinárodnú dopravnú sieť. Nachádza sa tu po Zürichu druhé najväčšie letisko vo Švajčiarsku Genève-Cointrin, napojenie na francúzsku vysokorýchlostnú sieť TGV a diaľničnú sieť.
Osobnosti mesta
- Jean-Étienne Liotard (* 1702 – † 1789), maliar
- Gabriel Cramer (* 1704 – † 1752), matematik
- Jean-Jacques Rousseau (* 1712 – † 1778), francúzsky spisovateľ a filozof
- Charles Bonnet (* 1720 – † 1793), filozof a prírodovedec
- Jacques Necker (* 1732 – † 1804), francúzsky štátnik, minister financií Ľudovíta XVI.
- Simon L’Huilier (* 1750 – † 1840), matematik
- Jean-Pierre Vaucher (* 1763 – † 1841), botanik a protestantský teológ
- Charles-François Sturm (* 1803 – † 1855), francúzsky matematik
- Henri-Frédéric Amiel (* 1821 – † 1881), spisovateľ a filozof
- Jean Henri Dunant (* 1828 – † 1910), spisovateľ, spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, iniciátor Ženevskej konvencie, nositeľ Nobelovej ceny za mier
- Élie Ducommun (* 1833 – † 1906), novinár a mierový aktivista, nositeľ Nobelovej ceny za mier
- Gustave Ador (* 1845 – † 1928), prezident Švajčiarska a Medzinárodného výboru Červeného kríža
- Ferdinand de Saussure (* 1857 – † 1913), jazykovedec, indoeuropeista a filozof
- Charles Bally (* 1865 – † 1947), jazykovedec
- Albert Sechehaye (* 1870 - † 1946), jazykovedec a profesor
- Hector Hodler (* 1887 – † 1920), esperantista
- Christine Brooková-Rosová (* 1923 – † 2012), britská literárna kritička, spisovateľka a profesorka
- Jean Vanier (* 1928), kanadský spisovateľ
- Marc Rosset (* 1970), tenista
- Emmanuelle Gagliardiová (* 1976), tenistka
- Philippe Senderos (* 1985), futbalista
- Kat Grahamová (* 1989), americká herečka
Partnerské mestá
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženeva na českej Wikipédii.