Medzinárodná organizácia pre normalizáciu

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (neoficiálny preklad aj Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu; angl. International Organization for Standardization, skrátene ISO) je organizácia koordinujúca štandardizačnú a normalizačnú technickú činnosť v medzinárodnom meradle založená v 23. februára 1947 so sídlom v Ženeve.

ISO je svetovou federáciou národných normalizačných organizácií, v súčasnosti má 1486 členov, z toho 974 riadnych členov, 367 korešpondenčných členov a 15 kandidátov na členstvo (stav k 31. decembru 2003)[chýba zdroj]. Je poradným orgánom UNESCO, ECOSOC, FAO, IAEA, ICAO, ISO sa zaoberá tvorbou medzinárodných noriem ISO a iných druhov dokumentov vo všetkých oblastiach normalizácie okrem elektrotechniky. Sú to napr.:

  • TS - technické špecifikácie
  • TR - technické správy
  • PAS - verejne dostupné špecifikácie
  • TTA - dohody o technických trendoch
  • IWA - dohody z pracovnej konferencie priemyslu
  • Pokyny ISO

Každý štandard je označovaný skratkou ISO, svojím číslom, názvom a rokom vydania. ISO úzko spolupracuje s ITU-T(medzinárodná telekomunikačná únia - odbor telekomunikačný) Najznámejší štandard ISO v oblasti dátových komunikácií je referenčný model prepojenia otvorených systémov OSI.

K 31. decembru 2003 bolo vydaných 13 362 noriem ISO, 494 technických správ (TR), 2 dohody IWA, 9 PAS, 118 TS, 4 dohody TTA a 39 pokynov ISO.[chýba zdroj]

Členovia
Mapa ISO členov
Legenda:

██ člen

██ korešpondenčný člen

██ podporovatelia

██ osatné krajiny s ISO 3166-1 kódom, ktoré nie sú členmi ISO

Členmi ISO sú národné normalizačné organizácie zastupujúce normalizáciu v danej krajine. Každá členská krajina má jedného zástupcu. V súčasnosti je členom ISO 164 krajín.[1] Medzi základné povinnosti členov patrí informovať orgány a organizácie v svojej krajine o nových normalizačných aktivitách, zabezpečovať za danú krajinu jednotné stanovisko k predkladaným dokumentom a finančne podporovať činnosť ISO. Členovia ISO majú právo zúčastniť sa na prácach v akejkoľvek technickej komisii a vykonávať všetky hlasovacie práva, možno ich zvoliť do Rady ISO a sú zastúpení na Generálnom zasadaní ISO.

Korešpondenčný člen je zvyčajne organizácia v krajine, kde sa ešte úplne nerozvinula národná normalizačná činnosť. Taký člen sa aktívne nepodieľa na technických a strategických prácach, ale má právo byť informovaný o prácach, o ktoré má záujem.

Kandidát na členstvo tento štatút je určený pre krajiny s veľmi malou ekonomikou. Títo kandidáti na členstvo platia znížené poplatky.

Technické práce zabezpečuje 188 technických komisií (TC), 55 046 subkomisií (SC) a 2224175 pracovných skupín (WG) (stav k 31. decembru 2003)[chýba zdroj]. Na prácach technických komisií sa môžu podieľať aktívni členovia (P-členovia - participating members), ktorí majú povinnosť zúčastniť sa na zasadaní a hlasovať k dokumentom alebo pozorovatelia (O-členovia - observer members), ktorí dostávajú pracovné dokumenty a majú právo, no nie povinnosť, zúčastniť sa na zasadaní a hlasovať.

Referencie
  1. General information on ISO. ISO (© 2007). Získané 3. 1. 2008

Pozri aj
  • Kategória:ISO štandardy

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.