Rhôna (rieka)
Rhôna alebo Rhona (fr. Rhône) je európska rieka prameniaca vo Švajčiarsku. Preteká kantónmi Valais, Vaud, Ženeva v dĺžke 231 km a potom prechádza na územie Francúzska (Rhône-Alpes, Provence-Alpes-Côte d’Azur) a po ďalších 581 km sa vlieva do Stredozemného mora. Celková dĺžka rieky je teda 812 km. Plocha jej povodia je 95 500 km².
| Rhôna (Rhône) | |||
| rieka | |||
 Rhôna v kantóne Valais. | |||
| Štáty | .svg.png.webp){kind=small}  | ||
|---|---|---|---|
| Zdrojnica | ľadovec Rhône | ||
| - výška | 2 250 m | ||
| - súradnice | 46°36′37″S 8°22′34″V | ||
| Ústie | Stredozemné more | ||
| - výška | 0 m | ||
| - súradnice | 43°19′51″S 4°50′44″V | ||
| Dĺžka | 813 km | ||
| Povodie | 98 000 km² (9 800 000 ha) | ||
| Rozloha | 54 km² (5 400 ha) | ||
| Prietok | |||
| - priemerný | 1 710 m³/s | ||
| - maximálny | 13 000 m³/s | ||
| - minimálny | 360 m³/s | ||
 | |||
| Wikimedia Commons: Rhône River | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Priebeh toku
Pramení v Urnských Alpách (Lepontinských Alpách) vo Švajčiarsku v nadmorskej výške 1 753 m v masíve Dammastock. Jej prameň vytvára voda topiaceho sa ľadovca Rhonegletscher, ktorý sa rozkladá v údolí pod sedlami Furkapass a Grimselpass. Ako prudká bystrina tečie najprv východozápadným smerom, potom sa stáča na sever a napája Ženevské jazero. Z jazera vyteká na juh neďaleko Ženevy, priberá vody rieky Arve a tečie na území Francúzska. Jej riečisko sa tu kľukatí, Rhôna tečie približne západným smerom až k Lyonu, kde sa do nej vlieva rieka Saône. V tejto časti údolie rieky tvorí hranicu medzi Alpami (ľavý breh) a pohorím Švajčiarska Jura (pravý breh). Od Lyonu tečie Rhôna priamo na juh Rhônskou nížinou medzi Alpami a Francúzskym stredohorím (Massif Central). K významnejším prítokom v tomto úseku patrí rieka Isère. Rhôna sa vlieva do Stredozemného mora dvomi ramenami v oblasti Camargue západne od Marseille, pričom vytvára deltu o rozlohe 12 000 km².
Prítoky
- sprava - Ain, Saône, Ardèche
- zľava - Isère, Drôme, Durance
Vodný režim
Na hornom a strednom toku je zdrojom vody najmä topiaci sa sneh a roztápajúce sa ľadovce. Najvyššie vodné stavy dosahuje v lete a najnižšie v zime. Pod ústím Saôny sa vodnatosť zvyšuje najmä v zime, pretože tá, rovnako ako ostatné pravé prítoky, má zdroj vody najmä v dažďových zrážkach. Ľavé prítoky (Isère, Durance) stekajú z Álp a sú celkovo vodnatejšie než pravé, vďaka čomu Rhôna až k ústiu vykazuje základné rysy alpského režimu. Tri štvrtiny povodia rieky sa nachádzajú v horách. Priemerný prietok neďaleko ústia činí 1780 m³/s. Rhôna je najvodnatejšou riekou vo Francúzsku a medzi prítokmi Stredozemného mora sa radí na druhé miesto po Níle.
Využitie
Rieka má dôležitý význam pre zisk vodnej energie, dopravu a zavlažovanie.
Vodné elektrárne
Približne 70 % výkonu vodných elektrární vo Francúzsku sa nachádza v povodí Rhôny. Priamo na nej bolo vybudovaných 11 vodných elektrární (Génissiat, André Blondel) a veľa ich je tiež na Isère, Durance a ďalších prítokoch.
Vodná doprava
Vodná doprava je možná pod ústím rieky Ain. Cez Saônu je mnohými kanálmi spojená s Rýnom, Moselou, Másou a Loirou. Ako obchvat delty bol postavený plavebný kanál z mesta Arles do Port-de-Bouc a ďalej cez lagúnu Étang de Berre a tunel Rove do Marseille.
Zavlažovanie
Voda sa tiež široko využíva na zavlažovanie a zásobovanie Azúrového pobrežia. Na rieke ležia mestá Ženeva (Švajčiarsko), Lyon, Valence, Avignon, Arles (Francúzsko).
Pôvod názvu
Pôvod a význam mena je nejasný. Podľa jednej varianty je základom keltské označenie Rhodanus či Rodanus zo základu Rhôdan - „kľukatiť sa“. Naproti tomu stojí hypotéza o gréckom pôvode; Plínius Starší píše vo svojej encyklopédii Naturalis historia že meno Rhôna je odvodené od názvu kolónie Rhoda či Rhodanusia rozkladajúcej sa v oblasti dnešného mesta Aigues-Mortes.
Poznámky
- ^ nepočítajúc prítoky Čierneho mora
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rhôna na českej Wikipédii.
 |
Francúzsky portál |