Fyzikálna veličina
Fyzikálna veličina je pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu (hmotného objektu alebo sústavy hmotných objektov) alebo fyzikálneho javu. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie príslušný predpis na meranie (čiže predpis na priradenie číselnej hodnoty).[1]
Fyzikálna veličina je produktom fyzikálneho skúmania. Z filozofického hľadiska je fyzikálna veličina významový útvar, ktorý je výsledkom poznania kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky fyzikálneho objektu alebo javu.
Každej fyzikálnej veličine sa priraďuje značka (symbol), ktorá sa všeobecne označuje písmenom. Napríklad fyzikálna veličina sila má symbol F.
Každej fyzikálnej veličine je priradená merná jednotka. Napríklad hertz je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania kmitočtu (frekvencie) a má priradenú značku Hz, newton je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania sily a priraďujeme jej značku N.
Fyzikálna veličina je nematematická veličina.
Delenie
Delenie 1
- veličina množstva (veličina kvantity, extenzívna, extenzitná) – napr. hmotnosť, dĺžka, teplo...; sú aditívne
- stavová veličina (veličina kvality, intenzívna, intenzitná) – napr. teplota, tlak...; nie sú aditívne
- protenzívna veličina (plynie trvalo a nedá sa spätne reprodukovať) – čas a odvodené veličiny
Delenie 2 (podľa počtu údajov potrebných na úplné určenie hodnoty)
- skalár (má veľkosť) – napr. hmotnosť, teplota
- vektor (má veľkosť a smer) – napr. sila, rýchlosť
- tenzor (má veľkosť a viacero význačných smerov) – napr. moment zotrvačnosti, mechanické napätie
Zoznam fyzikálnych veličín
Fyzikálna veličina | Základna jednotka | Označenie Jednotky | Skupina |
---|---|---|---|
Dĺžka | meter | m | skalár |
Hmotnosť | Kilogram | Kg | skalár |
Čas | Sekunda | s | skalár |
Termodynamická teplota | Kelvin | K | skalár |
Látkové množstvo | Mol | mol | skalár |
Elektrický prúd | Ampér | A | skalár |
Svietivosť | Kandela | Cd | |
Rovinný uhol | Rádián | rad | |
Priestorový uhol | Steradián | sterad | |
Uhol | Stupeň, minúta, sekunda | ° | |
Frekvencia | Hertz | Hz | |
Sila | Newton | N | vektor |
Hustota | Kilogram na meter kubický | kg . | |
Tlak, mechanické napätie | Pascal | Pa | |
Dynamická viskozita | Pascalsekunda | Pa . s | |
Práca, energia, teplo | Joule | J | skalár |
Výkon | Watt | W | |
Elektrická kapacita | Farad | F | |
Elektrický náboj | Coloumb | C | |
Tepelná kapacita | Joule na meter kubický | J . | |
Elektrické napätie | Volt | V | |
Elektrický odpor | Ohm | ||
Elektrická vodivosť | Siemens | S | |
Indukčnosť | Henry | H | |
Magnetická indukcia | Tesla | T | |
Magnetický indukčný tok | Weber | Wb | |
Osvetlenie | Lux | lx | |
Intenzita magnetického poľa | Ampér na meter | A . m | |
Dávka | Gray | Gy | |
Aktivita | Becquerel | Bq | |
Uhlová rýchlosť | Radián za sekundu | rad. | |
Moment sily | Newton meter | N . m | |
Svetelný tok | Lúmen | lm | |
Permitivita | Farad na meter | F . m | |
Permeabilita | Henry na meter | H . m | |
Hladina hlasitosti | Decibel | dB | |
Hladina akustického tlaku | Fón | Ph |
Jednotka fyzikálnej veličiny
Jednotka fyzikálnej veličiny je stanovená hodnota fyzikálnej veličiny určitého druhu, ktorá je základom kvantitatívneho porovnávania, napr. meter, sekunda, ampér.
Meranie fyzikálnej veličiny
Kvantitatívne porovnávanie fyzikálnej veličiny nazývame meraním fyzikálnej veličiny. Výsledkom je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. Udáva, koľkokrát je hodnota meranej veličiny väčšia ako je hodnota zvolenej jednotky fyzikálnej veličiny (napr. mm, m, km; s, hod.; W, MW) a má vypovedaciu schopnosť, len ak uvedieme aj použitú jednotku fyzikálnej veličiny, vzhľadom na ktorú sa porovnávanie uskutočnilo.
Externé odkazy
- fyzikálna veličina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 675. ; FILIT
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Encyklopedie fyziky