Francis Drake

Narodil sa v Tavistocku (Devon, Veľká Británia), jeho otec bol sedliak protestantského vyznania. Neskôr sa rodina kvôli katolíckej revolúcii proti zmenám kráľa Eduarda VI. musela presťahovať do Plymouthu. V mladosti slúžil na malej obchodnej lodi. Keď mal zhruba dvadsať rokov, vypravil sa pod velením Johna Hawkinsa do Afriky pre otrokov. Po ich predaji museli lode zakotviť pred španielskou pevnosťou San Juan de Ulua (Veracruz, Mexiko), aby opravili škody spôsobené búrkami. Španielsky kráľ Filip II. však zakázal poskytovanie prístavných služieb protestantským lodiam. Na tomto mieste došlo ku konfliktu so španielskou flotilou pod velením Don Enrique Martineza. Väčšina anglických lodí bola potopená, okrem tých, ktoré boli pod velením Hawkinsa a Drakea. Tu sú zrejme korene jeho celoživotnej nenávisti ku katolíckym Španielom.

V roku 1569 sa oženil s Mary Newmanovou. V rokoch 1570 a 1571 sa Drake plavil v karibskej oblasti, kde sa pre svoje nájazdy stal miestnym obyvateľom čoskoro tŕňom v oku. Všimol si tiež slabé miesto panamského prieplavu, kde prepadol kolónu mulíc prepravujúcich tovar a zlato zo západných kolónií do prístavu Nombre de Dios, ktorý roku 1573 dobyl. Do Anglicka sa vrátil ako boháč a hrdina.

Kráľovná Alžbeta I. ho postavila na čelo expedície, ktorá sa mala plaviť okolo sveta a znepríjemniť život španielskym kolóniám. Po dôkladnej príprave v roku 1577 vyplával s piatimi loďami smerom k Tichému oceánu. Keď sa v roku 1578 dostal cez Magalhaesov prieliv do vôd Pacifiku, zostala mu iba jediná loď. Ako prvý Angličan v Tichomorí pokračoval severne pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky. Cestou prepadával španielske lode a neopevnené kolónie. Ako prvý Európan sa dostal až k Vancouveru (Kanada). Ďalej pokračoval juhozápadne k ostrovom Celebes a Jáva, aby neskôr oboplával Mys Dobrej nádeje a mohol sa vrátiť domov. V roku 1580 zakotvil v Plymouthe s loďou plnou španielskeho bohatstva. Dostalo sa mu sprvu zdržanlivého prijatia, ale keďže vojna bola tak ako tak na spadnutie, kráľovná Alžbeta I. korisť napriek protestom španielskeho veľvyslanca prijala a v roku 1581 pasovala Drakea na rytiera. Neskôr sa stal dokonca členom parlamentu.

V septembri 1585 vyplával Francis Drake na trestnú výpravu do Španielska, kde chcel oslobodiť zajaté anglické obilné lode. Zároveň sa od neho očakávalo, že podľa svojej ľubovôle vyplieni niektoré španielske pobrežné mestá. Na túto výpravu poskytla kráľovná Alžbeta I. nemalé finančné prostriedky. Ďalšie peniaze, lode a zbrane ponúkli aj dvorania ako Leicester, Hatton alebo Raleigh. Drake zamieril do Španielska, ale dozvedel sa, že väčšina zajatých anglických lodí už bola prepustená. To ho prinútilo k zmene plánu.

Zamieril do Karibského mora a 31. decembra 1585 sa jeho flotila objavila pred Santo Domingom, ktoré bolo jedným z najbohatších miest v Karibiku a skutočným symbolom španielskej nadvlády v tejto oblasti. Drake nezaútočil na mesto z mora, ako Španieli predpokladali, ale z nechránenej pevniny. 1. januára 1586 takmer bez boja získal mesto Santo Domingo. Anglickí dobyvatelia neboli veľkomyseľní a mesto vydrancovali. Vypálili väčšinu domov, kostolov a aj pevnosť. Vydesení mešťania nakoniec ponúkli bohaté výkupné, ktoré Drake prijal a vydal sa na ďalšiu cestu. Útok na Santo Domingo sa stal bodom obratu v anglicko-španielskych vzťahoch, pretože sa stal zároveň jasným útokom na Španielsko, kráľa Filipa II., katolicizmus a tiež na dosiaľ nespochybňovanú kontrolu Španielska nad oboma Amerikami.

Po Santo Domingu vypálili Angličania ešte Saint Augustine a potom flotila zamierila k Outer Banks, kde na ostrove Roanoke ležala prvá anglická kolónia v Amerike, ktorú tu v roku 1585 nechal zriadiť sir Walter Raleigh. 10. júna 1586 osadníci zbadali mohutnú Drakeovu lodnú eskadru a s nadšením ju privítali. Nasledujúci deň sa Drake stretol s guvernérom osady Ralphom Laneom, ktorý ho informoval o tom, že osada má problémy a požiadal ho, či by jej osadníkov neodviezol späť do Anglicka. Drake súhlasil. Po ich nalodení sa lode vydali do Anglicka a 27. júla 1586 dorazili do Portsmouthu, kde bol Drake búrlivo privítaný a oslavovaný ako hrdina.

V júni 1588 vyplávalo 131 španielskych lodí k Anglicku. Španieli sa chceli doplaviť do Dunkerque vo Francúzsku, kde sa malo nalodiť ďalších niekoľko tisíc španielskych vojakov pod velením vojvodu parmského Alessandra Farnesa. Drake bol jedným z troch veliteľov flotily, spolu s Johnom Hawkinsom a Martinom Frobisherom. Po prvom dni šarvátok bola potopená iba jediná loď. Predtým než Španieli dorazili do Dunkerque, zorganizoval Drake útok výbušných lodí. S touto taktikou lodí naplnených pušným prachom mali Španieli zlé skúsenosti z Antverp. Začali panikáriť a opúšťať formáciu, čím sa stali ľahkou korisťou pre anglické lode. Neskôr už bola väčšina lodí bez pušného prachu a vojvoda Medina Sidonia zaviedol španielsku flotilu na sever, bez toho aby ho prenasledovali Angličania. Tí boli presvedčení, že poškodené španielske lode nedoplávajú ďaleko. Keď Španieli oboplávali škótske pobrežie, zamierili na juh, aby sa dostali do bezpečia. Silná búrka ich však naviedla na írske útesy, kde sa väčšina lodí potopila.

Drakeova posledná expedícia mierila ku španielskym pevnostiam v Karibiku. Už na začiatku sa stretol s ťažkosťami v dôsledku spoločného velenia s Johnom Hawkinsom. Samotná výprava neprinášala ovocie, Španieli na ňu totiž boli pripravení. Neskôr sa Drake nakazil úplavicou a 28. januára 1596 zomrel v blízkosti Portobela v dnešnej Paname.