Dobrinište

Prvé zmienky o terajšom meste pochádzajú z osmanských registrov z roku 1605, kde bolo zapísané ako dedina pod názvom Dobruštene (bulh. Добрущене). Názov Dobrinište je podľa akademika Ivana Duridanova odvodený od osobného mena Dobrin kombináciou s patronymickou príponou -išti.[5]

Dobrinište sa nachádza v nadmorskej výške 842 m.n.m. na ploche približne 80 hektárov v horskom regióne obkolesené pohoriami Rila, Pirin a Rodopy v juhozápadnom Bulharsku[5] 6 km východne od mesta Bansko, ktoré je centrom okresu[3][5] a približne 40 km severne od mesta Goce Delčev.[5] Mesto sa nachádza na severovýchodnom úpätí pohoria Pirin v juhovýchodnej časti Razložskej kotliny. Mesto sa rozprestiera na obidvoch brehoch rieky Disilica.[2]

Najstaršie známky osídlenia oblasti dnešného mesta siahajú až do neolitu. Toto dokazujú zvyšky osady pochádzajúce z obdobia ranného neolitu rozliehajúce sa na ploche zhruba 7 hektárov v severnej časti mesta približne 150 metrov od pravého brehu rieky Vaľavica (bulh. Валявица). V období staroveku bola oblasť mesta obývaná tiež, čo dokazuje viacero nálezov tráckej a rímskej keramiky, rovnako ako ruiny tráckej osady odhalené v neďalekej lokalite Domatarsko (bulh. Доматарско) a rímske mince z obdobia vlády cisára Nera nájdené v lokalite Gumništa (bulh. Гумнища), kde v období antiky ležala rímska osada.[2][5]

V priebehu 7. storočia sa miestne trácke obyvateľstvo začalo miešať s prichádzajúcimi slovanskými kmeňmi (kmeň Smoľanov (bulh. смоляни), ktorý začal osídľovať povodie rieky Mesta a najmä Razložskú kotlinu) a k týmto národom sa pripojili aj prichádzajúci Protobulhari.[5]

O Dobriništi sa objavuje zmienka v osmanských registroch z roku 1605, ale keďže potom čo Bulharsko padlo pod nadvládu Osmanskej ríše, dedinu opustila prevážna väčšina obyvateľstva, ktorí odišli bývať do osád v neďalekom pohorí Pirin, objavuje sa ďalšia zmienka o Dobriništi až v dokumentoch z konca 15. storočia z obdobia vlády sultána Bajazida II.. Počet obyvateľov dediny sa začal zvyšovať v období bulharského národného obrodenia, kedy sa začali do dediny vracať aj mnohé rodiny z okolitých hôr. Dedina začala ekonomicky rásť najmä na konci 18. a začiatku 19. storočia, kedy sa vytvorili obchodné prepojenia so zahraničím. V roku 1846 bola v dedine postavená škola. Po celý čas obdobia národného obrodenia sa obyvatelia mesta aktívne účastnili národno-oslobodzovacích bojov.[2][5]

V roku 1896 v meste vznikol revolučný výbor Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (bulh. Вътрешна македонска революционна организация) (VMRO) pod vedením Goceho Delčeva. V rokoch 1928 – 1934 VMRO spravovala dedinu a v tomto období bol postavený nový chrám, škola ako aj kultúrny dom. Časť obyvateľov dediny (35 ľudí) sa zúčastnilo v roku 1912 Prvej balkánskej vojny v rámci Macedónsko-odrinského dobrovoľníckeho zboru.[5]

Z pamiatok patria k najvýznamnejším dva pravoslávne chrámy[2] a to Chrám svätých Petra a Pavla (bulh. Църква “Свети свети Петър и Павел”) z 19. storočia[5] a Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква “Успение Богородично”). Okrem týchto chrámov sa v oblasti mesta nachádza aj väčšie množstvo kaplniek. Medzi najvýznamnejšie patria Kaplnka svätého Mikuláša postavená na mieste pôvodného ranokresťanského chrámu a kaplnka svätých Kozmu a Damiána, ktorá sa nachádza približne 1 km juhovýchodne od mesta a bola tiež postavená na zvyškoch iného chrámu, ktorý stál na mieste predtým. Okrem nich sú to ďalej aj Kaplnka svätej Maríny, Kaplnka svätého Minu, Kaplnka svätého Atanázа Alexandrijského, Kaplnka svätého Spasiteľa, Kaplnka svätého Demetera alebo Kaplnka svätej Trojice.[2]

Pri rieke Dobriništka reka (bulh. Добринищка река) pretekajúcej mestom je starý rímsky kamenný kúpeľný bazén napájaný minerálnym prameňom.[5] Na tejto rieke neďaleko od mesta sa nachádza aj vodopád Sveti Nikola.[2]

Približne 3 km juhovýchodne od mesta sa v pohorí Pirin nachádza fungujúci Obidimský monastier svätého Pantaleóna, ktorý bol založený v 20. rokoch 20. storočia.[2][5]

Mesto sa nachádza na úpätí pohoria Pirin v bezprostrednej blízkosti Národného parku Pirin do ktorého je jedným z východiskových bodov.[3]

Mesto pôsobí ako kúpeľné liečebné centrum. Nachádza sa tam až 17 minerálnych prameňov s teplotami v rozmedzí 30°C – 45°C.[2][3]

Dobrinište je vyhľadávané ako centrum zimného aj letného turizmu.[4] Je jedným z východiskových bodov do pohoria Pirin, napríklad k horským chatám Goce Delčev (bulh. хижа Гоце Делчев), Močarata (bulh. хижа Мочарата) a Bezbog (bulh. хижа Безбог), rovnako ako k lyžiarskemu stredisku Bezbog (bulh. ски-център Безбог).[3] Horská chata Goce Delčev sa nachádza približne 11 kilometrov od mesta v nadmorskej výške 1412 m.n.m., pričom od tejto chaty vedie sedačková lanovka k horskej chate Bezbog, ktorá leží v nadmorskej výške 2236 m.n.m. a je východiskovým bodom k výstupu na vrch Bezbog, ale aj k jazerám Tevnoto ezero a Popovoto ezero.[5] Dostupné sú z Dobriništa aj Bezbožko ezero ako aj skupiny jazier Poležanskite ezera, Samodivskite ezera, Ribnite ezera, Kremenskite ezera a Kameliškite ezera. Okrem vrchu Bezbog sú ďalšími vrchmi dostupnými z Dobrinišťa aj Samodivski vrăh a Malăk Poležan. Lyžiarska trať pri Dobriništi je dlhá 5 kilometrov a prekonáva prevýšenie 826 metrov.[2]

Mesto má pravidelné autobusové spojenie s mestami Sofia, Blagoevgrad, Goce Delčev, Bansko a Razlog a úzkokoľajnú železničnú trať vedúcu do mesta Septemvri.[3]

• Železničná zastávka v meste je poslednou stanicou úzkokoľajnej železničnej trate začínajúcej v meste Septemvri.[3][2] Jedná sa o jedinú funkčnú úzkokoľajku v Bulharsku. Celková dĺžka trate medzi mestami Septemvri a Dobrinište je 124,7 km a spája Hornotrácku nížinu s Rilou, Pirinom a Rodopami.[2]
• Do roku 2006, kedy získalo štatút mesta, patrilo Dobrinište k najväčším bulharským dedinám.[3] Dobrinište bolo vyhlásené za mesto výnosom bulharskej vlády z októbra 2006.[5]
• V meste prebieha raz za rok na jeseň Medzinárodný folklórny festival "Šarena stomna", na ktorý prichádza viac ako 1000 účastníkov, okrem Bulharska, predovšetkým zo Srbska, Severného Macedónska a Grécka, ale aj ďalších krajín.[2]

• 
  Centrum mesta - na ľavej strane budova kultúrneho domu a turistického centra
• 
  V centrálnej časti mesta
• 
  Budova radnice
• 
  Chrám Zosnutia Bohorodičky
• 
  Chrám svätých Petra a Pavla
• 
  Budova železničnej stanice v Dobriništi
• 
  Posledná zastávka na úkokoľajnej železničnej trati na trase Septemvri – Dobrinište
• 
  Pohľad na Dobrinište zvrchu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobrinište