Diogenes zo Sinópy

Diogénov otec Hikesios bol odsúdený za peňazokazectvo a s ním aj jeho syn, ktorý bol vyhostený zo Sinópé. Nie je celkom isté, či sa na falšovaní peňazí skutočne podieľal. Ak áno, je možné, že svoj neskorší život chápal aspoň spočiatku ako určitú formu pokánia.

Opustil rodinu, stal sa dobrovoľným žobrákom a ľudovým učiteľom. Po vyhostení sa presunul do Atén, kde začal napádať kultúrne konvencie. Štylizoval sa do postavy Herkules. Veril, že cnosť sa lepšie prejaví v praxi ako v teórii. Svoj jednoduchý životný štýl a správanie využíval na kritiku spoločenských hodnôt a inštitúcií, ktoré v jeho očiach predstavovali formy skorumpovanej spoločnosti. Vyhlasoval sa za kozmopolitu.
V Aténach sa zoznámil s učením Antisténa, domyslel jeho zásady do krajných dôsledkov a prakticky ich uskutočňoval. Existuje množstvo príbehov o tom, ako ho Diogenes sprevádzal na každom kroku, nie je však vôbec isté, že sa skutočne niekedy stretli. Diogenes vytvoril z chudoby cnosť. Žobral na živobytie a spal v sude na trhovisku. Stal sa notoricky známy svojimi filozofickými kúskami, ako napr. nosením lampáša počas dňa, vyhlasujúc, že hľadá skutočne úprimného človeka. Privádzal do rozpakov Platóna spochybňovaním jeho interpretácie Sokrata a sabotoval jeho lekcie. Diogenovi sa tiež podarilo verejne legendárne zosmiešniť Alexandra Veľkého.

Potom ako bol zajatý pirátmi a predaný do otroctva, sa Diogenes nakoniec usadil v Korinte. Tam predal svoju filozofiu kynizmu Krátovi, ktorý do nej zasvätil Zénóna z Kitia, ktorý ju sformoval do školy stoicizmu, jednej z najtrvácnejších škôl gréckej filozofie.

Žiadna z Diogenových početných písomností sa nezachovala. Podrobnosti z jeho života sa uchovali vo forme anekdot (chreia), najmä v knihe Diogéna Laertia Životopisy slávnych filozofov. Existuje množstvo anekdot týkajúcich sa jeho života a aforizmov, ktoré sú mu pripisované, izolovaných v niekoľkých klasických zdrojoch, no žiadny z nich s určitosťou potvrdený.

K údajnému stretnutiu Diogena s Alexandrom Veľkým malo prísť v Korinte (podľa Plutarcha a Cicera), kde pri svojej návšteve túžil Alexander spoznať aj slávneho filozofa Diogena. Keď k nemu Alexandra priviedli, spýtal sa opaľujúceho sa Diogena, či má nejaké želanie, ktoré by mu mohol vyplniť. Diogenes mu na to odpovedal: „Ustúp mi zo slnka“. Alexander sa následne vyjadril, že ak by nebol Alexandrom, potom by si určite prial byť Diogenom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diogenes zo Sinópy
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Diogenes zo Sinópy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.