Dijódmetán
Dijódmetán ((CH2I2), tiež metylénjodid, skratka MI) je organická zlúčenina patriaca medzi halogénderiváty uhľovodíkov, jeho molekula vychádza z molekuly metánu, kde sú dva atómy vodíka nahradené atómami jódu. Za bežných podmienok má dijódmetán podobu hustej bezfarebnej kvapaliny miešateľnej s organickými rozpúšťadlami. Dijódmetán má relatívne vysoký index lomu a 1,741, a povrchové napätie 0,0508 N·m−1.
Dijódmetán | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | CH2I2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | Metylénjodid | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Bezfarebná až hnedá kvapalina, citlivá na svetlo, s charakteristickou vôňou. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 267,8 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 267,8355 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 5,4 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 67-69 °C (14,67 hPa) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 181 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 3,325 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 0,124 g/100 ml (20 °C) 0,08 g/100 ml (25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vzplanutia | 110 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | 67,7 až 69,3 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 133,81 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 75-11-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 2810 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 200-841-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | PA8575000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľadom k svojej vysokej hustote, sa dijódmetán používa pri stanovení hustoty minerálov a ďalších pevných vzoriek. Dijódmetán je činidlom v Simmons-Smithovej reakcii, slúžiacej ako zdroj metylénových (karbénových) voľných radikálov CH2–2.
Príprava
Aj keď je dijódmetán komerčne dostupný, môže byť pripravený redukciou trijódmetánu s elementárnym fosforom[1] alebo arzenitanom sodným[2]:
- CHI3 + Na3AsO3 + NaOH → CH2I2 + NaI + Na3AsO4
Môže byť tiež pripravený z dichlórmetánu pôsobením jodidu sodného v acetóne, vo Finkelsteinovej reakcii[2]:
- CH2Cl2 + 2 Nal → CH2I2 + 2 NaCl
Referencie
- Miller, William Allen (1880). Elements of Chemistry: Chemistry of carbon compounds 5th ed. London: Longmans Green and Co. p. 154
- Roger Adams, C. S. Marvel (1941). "Methylene Iodide". Organic Syntheses.; Coll. Vol. 1, p. 358
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diiodomethane na anglickej Wikipédii.