Diaľnica A4 (Chorvátsko)

Prvé plány na výstavbu diaľnice, ktorá by spojila Záhreb s Varaždinom a maďarskou štátnou hranicou, sa objavili začiatkom 70. rokov 20. storočia. Uprednostnená však bola takzvaná diaľnica bratstva a jednoty a najmä jej časť medzi Belehradom a Záhrebom a plány postupne upadli do zabudnutia[2]. Napriek tomu bol v roku 1980 otvorený krátky 6 kilometrový úsek súčasnej diaľnice A4 Popovec-Ivanja Reka v polovičnom profile, ktorý však spadal pod záhrebský obchvat a bol de facto privádzačom na diaľnicu bratstva a jednoty[3].

Podmienky na rozvoj diaľničnej siete v Chorvátsku sa vylepšili až po osamostatnení sa od Juhoslávie v roku 1991. Vtedy vznikli aj prvé podrobnejšie zámery na výstavbu cesty, ktorá by spojila Záhreb s Varaždinom a v tom čase plánovanou maďarskou diaľnicou M7 vedúcou do Budapešti. Z dôvodu vypuknutia vojny boli stavebné práce na tomto ťahu odložené.

Po skončení konfliktu sa plánovací proces rýchlo obnovil, nakoľko táto časť Chorvátska nebola vojnou bezprostredne ohrozená. V roku 1995 sa rozostavali úseky Goričan-Čakovec (16 km), Komin-Popovec (22,4 km) a Čakovec-Varaždin (15,588 km), ktoré sprevádzkovali postupne v rokoch 1997 a 1998[4][5]. V júni 1997 bola diaľnica na 3. Medzinárodnom dopravnom fóre v Helsinkách oficiálne pridaná do siete Paneuróskych koridorov[6]. a 7. augusta toho istého roku chorvátska vláda založila koncesionársku spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb-Goričan, ktorá do mala roku 2025 vystavať, spravovať a udržiavať diaľnicu z Rijeky do Goričanu. 11. decembra 1997 bola spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb-Goričan rozdelená na Autocesta Rijeka - Zagreb a Transeuropska autocesta d.o.o. (TEA), ktorá prevzala záväzky za diaľnicu Záhreb-Goričan[7]. 14. mája 1998 bol podpísaný kontrakt o financovaní výstavby diaľnice s talianskou spoločnosťou Astaldi, ktorá vlastnila 51% akcií spoločnosti TEA (zvyšných 49% patrilo štátu)[8].

Výstavba diaľnice A4 sa začala v roku 1999 podľa plánu a to aj napriek špekuláciám spoločnosti Astaldi odstúpiť od projektu[9][10]. Chorvátska vláda sa kvôli špekuláciám koncesionára rozhodla zrušiť koncesionársku zmluvu a preradila výstavbu diaľnice pod chorvátsku správu ciest, ktorá je prechodcom súčasných spoločnosti Hrvatske ceste a Hrvatske autoceste. Talianska spoločnosť sa obrátila na arbitrážny súd vo Viedni, ktorý rozhodol, že chorvátska vláda musela spoločnosti zaplatiť sumu 44,3 mlióna €[11].

V roku 2000 bol dostavaný 12,3 km dlhý úsek Breznički Hum-Komin[12] a o tri roky neskôr bola diaľnica takmer úplne skompletizovaná otvorením 23,25 km dlhým úsekom Varaždin-Breznički Hum a dostavbou druhého profilu úseku Popovec-Ivanja Reka[13][14]. Posledný chýbajúci úsek medzi výjazdom Goričan a maďarskou štátnou hranicou s dĺžkou 1,6 km bol otvorený 22. októbra 2008[15]. V ten istý deň boli otvorené aj posledné časti diaľnice A6 a teda bol sprejazdnený súvislý koridor na trase Budapešť-Záhreb-Rijeka, ktorý bol pôvodným zámerom chorvátskej vlády zo začiatku 90. rokov[16].

Roky výstavby	Úsek	Dĺžka	Dátum otvorenia	Celková dĺžka
1977	Začiatok stavebných prác			0,000 km
1977-1980	Popovec - Ivanja Reka	6,000 km		6,000 km
1995-1997	Goričan - Čakovec	16,000 km		22,000 km
1996-1998	Komin - Popovec	22,400 km		44,400 km
1996-1998	Čakovec - Varaždin	15,588 km	24.7.1998	59,988 km
1998-2000	Breznički Hum - Komin	12,300 km		72,288 km
2000-2003	Popovec - Ivanja Reka	druhý profil		72,288 km
2001-2003	Varaždin - Breznički Hum	23,250 km	16.11.2003	95,538 km
2006-2008	štátna hranica - Goričan	1,600 km	22.10.2008	97,138 km

Hustota dopravy je na diaľnici A4 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z mýtnic, ktoré prevádzkuje spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o.[17]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí centier turistického ruchu. Najväčšia hustota bola zaznamenaná pri mýtnici Sveta Helena, ktorá leží asi 15 kilometrov severovýchodne od Záhrebu.

Diaľnica A4 je spoplatnená na úseku od výjazdu Goričan po križovatku Sveta Helena. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Sveta Helena, ktorá sa nachádza severovýchodne od Záhrebu. Ide o zbernú mýtnicu, ktorá sa nachádza ešte pred samotnou križovatkou. Odtiaľ smerom do Záhrebu je diaľnica bez úhrady, pretože je to súčasť privádzača na záhrebský obchvat, ktorý tvorí diaľnica A3. Na mýtnici je k dispozícii 10 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. V letnej sezóne počas sobotňajších predpoludní väčšina prepážok slúži pre smer od Jadranu, popoludní je situácia opačná.

¹ - vzdialenosti medzi mýtnicami sa nezhodujú so vzdialenosťami medzi výjazdmi

• 
  Mýtnica na výjazde Varaždin
• 
  Tunel Vrtlinovec pred výjazdom Varaždinske Toplice
• 
  Pohľad z odpočívadla Ljubešćica - 1700 m od výjazdu Novi Marof
• 
  Križovatka diaľnic A3 a A4

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica A4 (Chorvátsko)

• Hrvatske autoceste d.o.o.
• Informačná brožúra o diaľnici A4
• Zoznam výjazdov, križovatiek a iných objektov na diaľnici A4
• Chorvátsky automotoklub