Daniel Miloslav Bachát

• otec Andrej Bachát
• matka Mária, rodená Kováčová
• manželka Emília, rodená Rumannová (1841 – 1884)
• deti:
  • Margita vydatá za Jaromíra Víťazoslava Križku,
  • Emília (1865 – 1902) bola vydatá za Ľudovíta Izáka (1862 – 1927), organistu, hudobného skladateľa a pedagóga, organizátora hudobného, cirkevného a pedagogického života Slovákov v Budapešti.
• Syn bol mestským úradníkom.

Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na Evanjelickom kolégiu v Prešove 1861/62, kde počas druhého semestra odišiel do Pribyliny kde bol učiteľom. Teológiu dokončil na univerzite vo Viedni roku 1863. Krátko pôsobil v Hybiach ako učiteľ a kaplán. V rokoch 1863 – 1873 pôsobil ako farár v Pribyline. V roku 1873 stal sa farárom slovenského evanjelického cirkevného zboru na vtedajšej Kerepešskej ceste v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života (1905) sa stal biskupom banského dištriktu. V Budapešti pôsobil až do svojej smrti v roku 1906[1]. Mal pri sebe vinikajúcich kaplánov, básnika Ondreja Bellu, dvojnásobného doktora, teológa a orientalistu Jána Lajčiaka a profesora slovenskej a maďarskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe a Komenského univerzite v Bratislave Pavla Bujnáka[2]. Zomrel na Veľký piatok roku 1906 na krvávcanie do mozgu.

Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Publikoval pod pseudonymami Budínsky, Miloslav Dumný, Dunajský, Jano, Ľubomiersky, Podkriváňsky, Švihrovský, Tatranský, Blahoslav Úprimný, Mirko Živič. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Z obdobia pôsobenia v Pribyline je pamätný výstup na Kriváň venovaný Memorandu slovenského národa dňa 3.septembra 1861 ktorého sa Daniel Bachát zúčastnil. Bol spolupracovníkom Slovenských novín v čase Sama Czambela[3]. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, v roku 1874 spoluzakladal časopis Dunaj. Po roku 1880 sa vzdal tvorby poézie a prózy a venoval sa prekladaniu z maďarčiny do nemčiny[4]. roku 1879 sa stal členom-korešpondentom uhorskej literárnej Kisfaludyho spoločnosti, ktorá členstvom ocenila jeho prekladateľskú prácu z maďarčiny a nemčiny, od roku 1891 bol podpredsedom literárnej Lutherovej spoločnosti a od roku 1905 pôsobil ako predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Pomáhal organizovať Červený kríž, bol členom centrálneho výboru tejto humanitárnej organizácie. Patril k členom municipiálneho výboru hlavného a sídelného mesta Budapešti. Bol ocenený Rádom Františka Jozefa I.[5]

Daniel Bachát – národovec, literát, organizátor a hlavne evanjelický duchovný a cirkevný hodnostár prešiel z hľadiska vplyvu pre rozvoj národného vedomia Slovákov v slovenskom i uhorskom prostredí cestu úspechov i ústupkov, cestu názorových posunov, hľadajúc to správne a kompromisné medzi cirkvou a národom. Nie vždy bolo jeho úsilie a skutky kladne hodnotené.

• Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze: Sobrané a Vybrané Spisy : V 3 Sväzkoch. Sv.1. Básne. Skalice: Jozef Škarnicl, 1870. 274 s.
• Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze. Sobrané a vybrané spisy Miloslava Dumný-ho: V 3 Sväzkoch. Sv.2. Besiedky. Skalica: Jozef Škarnicl 1870. 331 s.

V diele:Umelec[6], Rojko[7], Básnik[8], Anna Petrovna [9], Tetka [10], Kompan[11], Presadený kvietok [12], Faust, novella od Ivana Turgeneva[13], Incognito [14], Výlet na Kriváň roku 1861[15].

• Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze: Sobrané a Vybrané Spisy Miloslava Dumný-ho (D.M. Bachat-a) V Troch Sväzkoch. Sv.3. Obrázky. V Skalici: Tlačou a nákladom Jozefa Škarnicla, 1870. 260 s.

napísal tri slovenské veselohry:

• Z iskry býva vatra (1862)
• Rodoľubci (1868)
• Veta za vetou (1869)
• Spevec a Neústupný (1863,1864)- divadelné hry neznámych autorov, ktoré preložil a upravil
• Dve Elenky (Orol, 1871)
• BACHÁT, Daniel: Svoj k svojmu. Orol, 3, 1872, s. 107.

„Obrázky z velkomesta“ z Budapeštianskeho obdobia publikované v Orle:

• Vodnárka (1876)
• Hasič (1876)
• Švihák (1877)
• Kvetinárka (1878)
• Moc prírody (1880)
• Mučedlnica (1880)

v Hurbanových českých ročníkoch Nitra (časopis)Nitry uverejnené:

• Chudoba (1876) „obrázok“
• Z vlastní sily (1877) historická povesť

• Zbožné zvuky(Budapešť 1885) – zbierka náboženskej lyriky v češtine

• Laciak, Ondrej : Daniel Bachát – Miloslav Dumný k 150. výročiu narodenia. OG 21, 1990, č. 2, s. 99 – 100.
• Dejiny Internetový časopis, VASIĽOVÁ, Darina – Daniel Bachát (K národným, cirkevným a literárnym aktivitám) str. 56. – 66.
• Daniel Bachát na Databáze knih
• Záznam o narodení a krste v matrike – evanjelická farnosť