Marcel Duchamp

Narodil sa v Blainville-Crevon (Horná Normandia) vo Francúzsku. Ako dieťa mal najbližšie ku svojej sestre Suzanne. Jeho dvaja starší bratia v období jeho detstva študovali na škole v Rouen, neskôr ich nasledoval a začal študovať na škole Lycée Corneille v Rouen.

Súrodenci:

• Jacques Villon (1875 – 1963), maliar a grafik
• Raymond Duchamp-Villon (1876 – 1918), sochár
• Suzanne Duchamp-Crotti (1889 – 1963), maliarka

Hoci nepatril medzi najlepších študentov jeho obľúbeným predmetom bola matematika, kde získal aj dve ceny. V roku 1903 získal cenu za kreslenie čo ho utvrdilo v jeho myšlienke stať sa umelcom. Svoje diela sa snažil zosúladiť s impresionizmom a postimpresionizmom, rovnako však skúšal experimentovať s kubizmom či fauvizmom.

Neskôr pokračoval vo svojom štúdiu na Akadémii Julian v Paríži (1904 – 1905). Počas tohto obdobia tvoril prevažne karikatúry, ktoré sa snažil aj predávať. Zároveň vystavoval obrazy, ktoré boli ovplyvnené symbolizmom, postimpresionizmom, fauvizmom a kubizmom.

Po svojej povinnej vojenskej službe 1905 začal pracovať v tlačiarenskej firme v Rouen. Tam nabral zručnosti hlavne z typografie, ktoré využil neskôr vo svojej práci.

Odmietnutie jeho obrazu „Akt zostupujúci zo schodov č. 2.“ ho prinútilo k rozhodnutiu ukončiť svoju umeleckú kariéru. Neskôr sa však tento obraz stal najčastejšie reprodukovaným obrazom v USA. Obraz zachytáva pohyb, je to mechanický akt, ktorý sa približuje k tvorbe pohyblivých obrazov. Obraz ukazuje prvky roztrieštenosti a syntézy z kubizmu a pohybu a dynamiky z futurizmu.

Duchamp ďalej pracoval výhradne s objektmi, ktoré sa obracali nie k očiam diváka, ale k jeho intelektu. Tak napríklad v parížskom ateliéri si nechal namontovať vidlicu z bicykla pripevnenú ku stoličke. Ako sám povedal:

Tešil som sa, keď sa na to pozriem, jednoducho sa mi to páči ako pohľad na tancujúce plamene v krbe.[1]

Už týmto jeho činom začalo vznikať umenie READY-MADE. Duchamp cítil, že Paríž sa pre neho stáva nepohodlným preto sa v roku 1915 rozhodol emigrovať do USA. V období keď USA vstupovalo do vojny s Nemeckom sa v newyorskom Grand Central Palace chystala dovtedy najväčšia umelecká výstava v Amerike. Duchamp so svojim kolegom maliarom J. Stellom a zberateľom W. Arensbergom rozhodli zakúpiť pisoár značky „Bedforshire“, ktorý nazval Fontána a následne ho zaslal na výstavu. Poslal ho však pod menom neznámeho autora. Vtedy komisia rozhodovala či dielo vystaviť alebo nie. Rozhodli sa hygienický predmet nevystaviť,[2] proti tomuto rozhodnutiu sa však zdvihla vlna odporu, v ktorej stál aj komisár výstavy Marcel Duchamp.

Táto udalosť sa v dejinách považuje za začiatok umeleckého názoru ready-made.

V roku 1919 vytvoril Duchamp paródiu obrazu Mona Lisa.

Táto reprodukcia dostala pod jeho rukou fúzy s briadkou a pod obrazom nápis L.H.O.O.Q. čo v preklade znamená „ona má horúci zadok“. Tým naznačuje, že žena v kresbe je v stave sexuálneho vzrušenia dostupnosti. Verejnosť bola pobúrená jeho útokom na autora a jeho dielo. Duchamp toto dielo poňal ako vtip odkazujúci sa na údajnú homosexualitu Leonarda Da Vinciho.

V roku 1926 prišiel Duchamp s jeho ďalším veľkým pripravovaným dielom a to „Veľké sklo“. Toto dielo vznikalo osem rokov 1915 – 1923. Je to práca na dvoch tabulách skla s použitím olovených fólií, drôtu a prachu. Odráža sa tu vytváranie unikátnych pravidiel fyziky.

Duchamp mal svoj pseudonym (alter ego) a to bolo Rrose Sélavy v preklade (taký je život), (k prípitku na život). V roku 1921 sa objavila séria fotografií Man Ray, kde bol Duchamp prezlečený za ženu.[3]

Marcel Duchamp v roku 1918 prerušil svoju prácu na Veľkom skle a odišiel do Argentíny, Buenos Aires. Tu sa venoval svojmu koníčku šachu. Sám bol veľkým hráčom šachu a tu vytvoril aj vlastné šachové figúrky. Dokonca v roku 1925 získal aj titul šachového majstra. Nakoniec šachová vášeň zničila v roku 1927 jeho prvé manželstvo. V druhom manifeste surrealizmu mal vytknuté od André Bretona, že opustil svoju umeleckú partiu na úkor nikdy nekončiacej partie šachu. Okolo roku 1930 si Duchamp uvedomil, že dosiahol vrchol svojich možností v šachu a jeho účasť na šachových turnajoch poklesla. Ako sám povedal:

„Som stále obeť šachu. Má všetku krásu umenia – a ešte oveľa viac. Nie je s ním možné obchodovať. Šach má čistejšie spoločenské postavenie, ako umenie.“[4]

V roku 1955 prijal Duchamp americké občianstvo. Posledné prekvapenie vyšlo na povrch krátko po Duchampovej smrti. Iba v roku 1969 vyšlo na povrch, že celých 20 rokov pracoval na svojom poslednom diele. „Etant Donnés“ to bolo jeho posledné dielo pracoval na ňom od roku 1946 – 1966 v jeho Greenwich Village štúdiu. Nikto netušil, že na niečom pracuje práve naopak jeho kolegovia si mysleli, že sa už úplne vzdal umeleckej tvorby. Jedine jeho manželka Alexina(Teen) Duchamp bola jeho jedinou dôvernou osobou. Toto dielo je možné vidieť iba pomocou nakuknutia cez otvory na oči cez drevené dvere. Tam sa naskytne pohľad na nahú ženu, ktorá leží na zemi má zakrytú tvár aj nohy a v ruke drží lampu, celé je to na krajinnom pozadí. Ku dielu môžeme nájsť celý rad praktických rád ale umelecký výklad autor nenechal, to práve kvôli vyjadreniu autora

„Umenie bolo a vždy zostane nedefinované“^{[chýba zdroj]}