Clevelandský orchester

Clevelandský orchester (anglicky Cleveland Orchestra) je symfonický orchester so sídlom v Clevelande v štáte Ohio. Patrí medzi popredné svetové symfonické orchestre. Najvýznamnejšia etapa sa spája so šéfdirigentom Georgeom Szellom, kedy bol orchester považovaný za vedúce teleso tzv. Veľkej päťky (Big five). Cleveland je jedno z najmenších miest na svete, v ktorom sídli tak významný orchester a jeho obyvatelia sú naň patrične hrdí a prejavujú mu veľkú podporu.[1]

Clevelandský orchester

Severance Hall
Základné informácie
Pôvodný názov Cleveland Orchestra
Sídlo Cleveland
Koncertná sieň Severance Hall
Vznik 1918
Šéfdirigent
Franz Welser-Möst
Bývalí šéfdirigenti
Christoph von Dohnányi (1984-2002)
Lorin Maazel (1972-1982)
Pierre Boulez (ako Musical advisor) (1970-1972)
George Szell (1945-1970)
Erich Leinsdorf (1943-1944)
Artur Rodziński (1933-1943)
Nikolaj Sokolov (1918-1933)
Čestní dirigenti
Christoph von Dohnányi (od 2002)
Cenné nástroje

História

Orchester založila v roku 1918 klaviristka a podporovateľka hudby Adella Prentiss Hughes a pozvala ako jeho prvého vrchného dirigenta ruského dirigenta Nikolaja Sokolova. Už za jeho pôsobenia orchester robil zájazdy vo východnej časti USA a rozhlasové nahrávky. V roku 1931 John L. Severance daroval orchestru koncertnú sieň Severance Hall. V roku 1933 sa šéfdirigentom (od tohto obdobia označovaného v orchestri ako hudobný riaditeľ) stal Artur Rodziński. Po krátkom pôsobení Ericha Leinsdorfa v rokoch 1943 - 1944 sa šéfdirigentom v roku 1946 stal George Szell, prísny dirigent, ktorý od hráčov vyžadoval maximálnu pripravenosť a nasadenie. V roku 1950 zreformoval orchester, vyhodil veľkú časť hráčov a ďalšia časť odišla z vlastného rozhodnutia. Jeho pôsobenie je považované za zlatú éru orchestra, za krátky čas teleso pozdvihol na svetovú úroveň a vytvoril jeho identitu a charakteristický zvuk. Nahral s orchestrom mnohé významné nahrávky. Po jeho smrti bolo veľmi ťažké nájsť za neho náhradu. V rokoch 1970 - 1972 viedol Pierre Boulez, titulovaný však ako hudobný poradca, nie hudobný riaditeľ. Jeho spolupráca s orchestrom pokračovala aj v ďalších dekádach. Hudobným riaditeľom sa v roku 1972 stal Lorin Maazel. Maazel bol dirigentom úplne odlišných charakteristík ako Szell a jeho spojenie s orchestrom mnohými nebolo považované za najšťastnejšie. Obohatil však repertoár o mnohé skladby 20. storočia. Po jeho odchode v roku 1982 bol orchester dva roky bez hudobného riaditeľa, ktorým sa nakoniec v roku 1984 stal Christoph von Dohnányi. Začala sa druhá skvelá etapa orchestru, jeho interpretácie boli kritikou i divákmi prijímané veľmi priaznivo. Dohnányi viedol orchester na mnohých zahraničných turné a vytvoril rad nahrávok. Presadil tiež náročnú renováciu Severance Hall. Pôsobil na poste až do roku 2002, kedy bol vymenovaný za čestného dirigenta. Jeho nástupcom bol Franz Welser-Möst, ktorý orchester vedie v súčasnosti.

Profil a repertoár

Orchester patrí medzi štandardné veľké symfonické orchestre. Je známy svojími veľkými možnosťami ako jeden z technicky najvyspelejších orchestrov na svete. Obzvlášť cenený je (so zásluhou dobrého akustického prostredia Severance Hall) prehľadný zvuk s detailnou artikuláciou a precíznym frázovaním . Orchester za pôsobenia Szella ale aj Dohnányiho si ako jeden z mála amerických orchestrov udržoval svoju charakteristickú identitu a býva často označovaný ako "najeurópskejší" americký orchester.[2]

Orchester je známy vďaka interpretáciam viedenských klasikov - Haydna, Mozarta, Beethovena a Brahmsa na jednej strane a interpretáciam ťažiskových diel 20. storočia na strane druhej. Napriek tomu sa repertoárovo nešpecializuje, naopak je známy svojou univerzálnosťou a pohotovosťou jeho hráčov.

Nahrávky

Nahrávacia činnosť orchestru sa významne rozvinula za Szellovho pôsobenia. V súbore nahrávok orchestru pod jeho vedením dominujú diela stredoeurópskeho klasicizmu a romantizmu - predovšetkým Mozarta, ale tiež Beethovena, Brahmsa a Dvořáka. Nosiče s Mozartovými symfóniami a klavírnymi koncertami patria medzi najlepšie svojho druhu. Maazel i Dohnányi obohatili súbor nosičov o mnohé nahrávky diel neskorého romantizmu a 20. storočia. V 90. rokoch dostal Pierre Boulez veľkorysú ponuku od vydavateľstva Deutsche Grammophon - nahrať diela podľa vlastného výberu, s ľubovoľným orchestrom. Boulez si vybral práve Clevelandský orchester, s ktorým vytvoril vysoko cenené, reprezentatívne nahrávky s kľúčovými dielami 20. storočia.

Medzi najvýznamnejšie nahrávky orchestru patria:

Šéfdirigenti Clevelandského orchestra
  • 1918 – 1933 Nikolai Sokoloff
  • 1933 – 1943 Artur Rodziński
  • 1943 – 1946 Erich Leinsdorf
  • 1946 – 1970 George Szell
  • 1970 – 1972 Pierre Boulez (hudobný poradca)
  • 1972 – 1982 Lorin Maazel
  • 1984 – 2002 Christoph von Dohnányi
  • 2002 – súč. Franz Welser-Möst

Referencie
  1. Michael Walsh: The finest Orchestra? (Surprise!) Cleveland. Time, 15.7.2007
  2. Charles Michener: The Clelvelanders. New Yorker, 7.2.2005
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.