Nokturná (Debussy)

Nokturná je orchestrálna skladba Clauda Debussyho. Skladba v kompletnom znení zaznela na premiére v roku 1901, ale dokončená bola už v roku 1899. Skladateľ pôvodne zamýšľal zložiť nokturná pre husle a orchester, neskôr svoj zámer však zmenil. K vytvoreniu diela ho, tak ako u mnohých ďalších jeho diel, podnietilo umenie - tentokrát súbor obrazov amerického maliara Jamesa Whistlera, nazvaných Nokturná. Ide tu teda o spojitosť s týmito nokturnami, a nie tými Chopinovými, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Sám Debussy vysvetľuje: " Slovo nokturná je tu treba chápať vo všeobecnejšom a dekoratívnom význame. Nejde o obvyklú formu nokturna, ale predovšetkým o hru svetiel a vnemov."

James Whistler: "Nocturne in Blue and Gold", jeden z obrazov, ktoré Debussyho inšpirovali pri komponovaní skladby

Skladba má tri časti:

• 1. Oblaky (Nuages)
• 2. Slávnosti (Fêtes)
• 3. Sirény (Sirènes)

Zloženie orchestra: tri flauty, dva hoboje, anglický roh, dva klarinety, tri fagoty, štyri lesné rohy, tri trúbky, tri pozauny, tuba, činely, malý bubon, tympany, dve harfy, sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy) a ženský zbor (8 sopránov a 8 altov). Typická dĺžka skladby je približne 24 minút.

Oblaky sú tichou a diskrétnou kompozíciou. Zachycujú oblohu vo svojej nemennosti, ktorú narúšajú iba pomaly plynúce oblaky. Harmonicky je táto časť založená na jednoduchom slede akordov v 6/4 takte. S prvou časťou kontrastuju Slávnosti - prinášajú oživenie, šum a rytmus. Evokujú večernú slávnosť v lese. V strede skladby je použitý vynikajúci pochodový motív, ktorý znázorňuje pochod mestskej gardy. Úloha bola zverená anglickému rohu a sordinovaným trúbkam. Pochod je výrazný, no napriek tomu znie akoby pod závojom, nevymyká sa z celkovej atmosféry a je skvelou ukážkou Debussyho kompozičnej práce. V Sirénach skladateľ zhudobnil svoje milované more. Poslúchač sa dostáva na tichú a melancholickú morskú hladinu, nad ktorou sa vznáša lákavý spev Sirén. Tento obraz spolu s orchestrom dotvára spev ženského zboru bez textu.

Aj keď dielo bolo prijaté v čase premiéry skôr vlažne, dnes je uznávané a radí sa k skladateľovým najlepším počinom.