Veľký pes
Veľký pes (Canis Major) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa v ňom hviezda Sírius, najjasnejšia hviezda na oblohe, ktorá je súčasťou asterizmu Zimný trojuholník.
| Veľký pes | |
 Mapa súhvezdia Veľký pes | |
| Latinský názov | Canis major |
|---|---|
| Skratka | CMa |
| Genitív | Canis Majoris |
| Symbolické vyjadrenie | väčší pes |
| Rektascenzia | 7h |
| Deklinácia | −20° |
| Plocha | 380 štvorcových stupňov Poradie: 43 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 5 |
| Najjasnejšia hviezda | Sírius (α CMa) (Zdanl. magnitúda -1,46) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +60° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
 | |
Súhvezdie sa nachádza na južnej oblohe (čiže pod svetovým rovníkom) a je najlepšie pozorovateľné v zime. Tvoria ho pomerne jasné hviezdy, ktorých svetlo však v zemepisných šírkach Slovenska značne intenzívne pohlcuje zemská atmosféra. Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta.
Legenda
Veľký pes je jedným zo psov svorky lovca Orióna, ktorý ho sprevádza aj po oblohe; druhým psom tejto svorky je Malý pes. Podľa gréckeho mýtu to bol Lailaps, pes aténskeho lovca Kefala, ktorý pochádzal od samotnej bohyne lovu Artemis. Lailaps bol známy tým, že mu neušla nijaká korisť. V revíri kráľa Amfitryóna, nevlastného Herkulovho otca, žila zase líška so zázračnou schopnosťou uniknúť každému psovi. Keď Kefalos zobral pri jednom love do Amfitriónovho revíra so sebou Lailapsa, aby líšku ulovil, vznikla neriešiteľná situácia. Musel do nej zasiahnuť najvyšší boh Zeus. Ten vyriešil situáciu tak, že psa aj líšku premiestnil na opačné strany oblohy. Podľa inej verzie ich premenil na dva kamene, čo by však nevysvetľovalo pôvod súhvezdia Veľký pes. K hviezde Sírius sa viažu ďalšie legendy. Podľa jednej z nich bol Sírius rovnomenný Oriónov pes. Podľa niektorých antických autorov sa táto hviezda pôvodne nevolala Sírius, ale len jednoducho Canis (Pes). Podľa iných je Sírius hviezda, na ktorú sa premenila sučka, pes Ikaria, prvého pestovateľa vína menom Maira.
Hviezdy
Sírius
Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je α s mnohými pomenovaniami, z ktorých najznámejšie je Sírius. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť sa udáva od zdroja k zdroju rôzne od -1,5 do -1,39.[1] Aj v prípade, že je pravdivý ten nižší údaj, je stále dvakrát jasnejšia než druhá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy Canopus. Hlavný faktor, ktorý spôsobil, že táto hviezda je zdanlivo jasnejšia než niektoré nadobry, je jeho neveľká vzdialenosť od nás. Nachádza sa len 8,58 svetelných rokov od Slnka, čím je naším piatym najbližším hviezdnym systémom a siedmou najbližšou hviezdou[2] (iný zdroj uvádza deviatou)[3] nepočítajúc Slnko vôbec. Sírius bol vďaka svojej jasnosti dobre známy už starovekým civilizáciam. V starom Egypte označoval jeho heliaktický východ začiatok záplav na rieke Níl.
Sírius nie je známy len ako najjasnejšia hviezda, ale aj ako najjasnejšia dvojhviezda. Zložky tejto dvojice sú, vzhľadom na svoju veľkosť a jasnosť, veľmi nerovnocenné. Modrobielu hviezdu spektrálneho typu A1V s povrchovou teplotou 10 500 K[4], obieha extrémne malá a hustá hviezda, či skôr jej pozostatok – biely trpaslík. Tento sprievodca dostal označenie Sírius B.
Ostatné jasné hviezdy
β CMa má názov Nurzim, či Murzam alebo Mirzam. Je to modrý obor so spektroskopickým sprievodcom. Ten obehne hlavnú zložku raz za 42 dní. Muliphein je názov pre γ Canis Maioris. Hoci je označená ako γ, s magnitúdou prekračujúcou 4 je oveľa menej jasná ako napr. δ či ε. Wezen, δ Canis Maioris, je žltobiely nadobor s obvodom veľkým zhruba ako obežná dráha Zeme. ε CMa sa volá Adhara (v slovenčine písané skôr už ako Adara). Je to po Síriovi najjasnejšia hviezda súhvezdia, devätnásta najjasnejšia hviezda na oblohe. Adhara je dvojhviezda; pri hlavnej zložke s magnitúdou 1,5 sa nachádza sprievodca s jasnosťou 8,1. Adhara, Muliphein aj Wezen sú v skutočnosti oveľa žiarivejšie než Sírius, ale na oblohe sa nám javia slabšie, pre ich väčšiu vzdialenosť od nás. Éta, Aludra je biely nadobor, ktorý tvorí v obrazci psa jednu z jeho zadných nôh (Adhara druhú). Aludra je tiež dvojhviezda. Hlavnú hviezdu s jasnosťou 5,2 mag. sprevádza spoločník o jasnosti 8,5 mag. v odstupe 2,6“.
Dvojhviezdy a premenné hviezdy
Zložky hviezdy mí CMa majú kontrastnú oranžovú a modrú farbu. Oddelíme ich 175-násobným zväčšením. Majú jasnosti 5,3 a 8,6 mag. a deli ich odstup 3”. O niečo ďalej sa nachádzajú ďalší dvaja spoločníci 10. magnitúdy. ní1 je pár žltých hviezd s jasnosťami 5,8 a 8,5 mag. vo vzdialenosti 17,5”. Dvojhviezda pí CMa je rozlíšiteľná už malým ďalekohľadom. Jej hlavnú žltobielu zložku jasnosti 4,7 mag. sprevádza modrastý spoločník jasnosti 9,7 mag. Ich odstup je 11,6”. V tom istom zornom poli, smerom na juhozápad, sa nachádza 17 Canis Maioris, viacnásobná hviezda ktorej zložky tvoria s hlavnou pravouhlý trojuholník. Viacnásobnou hviezdou je i tau CMa vnútri otvorenej hviezdokopy NGC 2367.
R a UW sú premenné hviezdy, R typu Algol a UW typu beta Lyrae. Jasnosť R kolíše od 5,7 do 6,3 magnitúd v perióde 1,14 dňa a jasnosť UW v intervale 4,0 až 5,3 s periódou 4,39 dňa.[5]
Červený nadobor VY Canis Majoris je zatiaľ najväčšia známa hviezda, akú poznáme a tiež jedna z 50 najžiarivejších.[6]
Deep-sky objekty
Cez Súhvezdie Veľký pes prechádza Mliečna cesta, preto obsahuje viacero otvorených hviezdokôp. Najjasnejšia z nich je hviezdokopa M41, ktorá má magnitúdu 4,5 a za výborných podmienok je pozorovateľná aj voľným okom. Pozoruhodná je aj hviezdokopa s hmlovinou NGC 2362 vzdialená asi 4 600 svetelných rokov. Má jasnosť 4,1 mag. NGC 2345 v severnej časti súhvezdia je tiež otvorenou hviezdokopou s asi 60 slabšími hviezdami. Obsahuje hviezdy s magnitúdou 10 až 14, celkove dosahuje jasnosť 7,7 magnitúd. Podobne je na tom o niečo slabšia NGC 2204. Ďalšou otvorenou hviezdokopou je NGC 2360 s celkovou jasnosťou 7,2 mag., ktorej najjasnejšie hviezdy dosahujú asi 9. magnitúdu. Ďalších približne 50 hviezd má jasnosť do 12. magnitúdy. NGC 2243 obsahuje hviezdy s jasnosťou od 9. do 11. magnitúdy.
NGC 2359 nazývaná Thorova prilba je difúzna hmlovina. Má tvar bubliny s priemerom asi 30 svetelných rokov. Ďalšia hmlovina je Sharpless 308. V jej strede je Wolf-Rayetova hviezda, ktorá nafúkla hmlovinu do tvaru bubliny s priemerom 60 ly. Na oblohe zaberá táto hmlovina 2/3 stupňa, čiže väčšiu plochu ako Mesiac v splne. Zaujímavosťou je dvojica zrážajúcich sa galaxií NGC 2207 a IC 2163.
Poloha
Vďaka najjasnejšej hviezde oblohy je ťažké toto súhvezdie prehliadnuť, aj keď nevychádza v našich zemepisných šírkach príliš vysoko nad obzor. Na nájdenie Síria sa tradične používa Orión – leží na priamke, ktorá vnikne predĺžením Oriónovho opasku juhovýchodným smerom. Druhý spôsob, ktorým ho je možné nájsť, je predĺženie spojnice hviezd Rigel a Saiph – v tomto prípade sa však Sírius nachádza pod touto spojnicou. Po nájdení Síria už nie je ťažké domyslieť si spojnicu k ďalším dvom jasným hviezdam súhvezdia – Muliphein a Mirzam, ktoré ležia so Síriom na jednej priamke. Juhovýchodne od Síria potom leží hviezda Wezen a „zadné nohy psa“ – Aludra a Adhara, prípadne aj Furud. Týchto 6 či 7 hviezd vytvára základ obrazca.
Referencie
- Brosch, Noah: Sirius Matters. Springer, 2008. s. 189. ISBN 978-1-4020-8318-1
- Róbert Čeman, Eduard Pittich. VESMÍR 2 Hviezdy - Galaxie. [s.l.] : MAPA Slovakia Bratislava. ISBN 80-8067-074-9. S. strana 48.
- http://www.astro.illinois.edu/~jkaler/sow/sirius.html
- Holberg, Jay B.: Sirius – Brightest Diamond in the Night Sky. Chichester, UK : Praxis Publishing, 2007. s. 232. ISBN 978-0-387-48941-4
- Canis Major, Canis Majoris, CMa [online]. 2003, [cit. 2010-02-19]. Dostupné online.
- http://www.universetoday.com/39472/vy-canis-majoris/ (navštívené 22. augusta 2010)