VY Canis Majoris

VY Canis Majoris (VY CMa) je červený hyperobor v súhvezdí Veľký pes. Patrí medzi hviezdy s najväčším známym polomerom a tiež je jednou z najsvietivejších hviezd svojho typu. V priemere má približne 1 975 000 000 km (1420±120x priemer Slnka[7], 6,6 astronomických jednotiek) a od Zeme je vzdialená zhruba 1,2 kpc (3 900 ly). VY CMa je samostatná hviezda zaradená medzi polopravidelné premenné hviezdy. Jej priemerná hustota je 5 - 10 mg/m³. Ak by sme ju umiestnili do stredu slnečnej sústavy, tak jej povrch by sa nachádzal až za obežnou dráhou Jupitera.[9]

VY Canis Majoris
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Veľký pes
Rektascenzia 07h 22m 58,29s
Deklinácia -25° 46′ 03,5″
Zdanlivá magnitúda (V) 7.9607[1]
6.5 až 9.6[2]
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ M3[3]-M5e Ia[4]
U-B farebný index -
B-V farebný index 2.24[3]
R-I farebný index -
Typ premennosti Polopravidelná[5]
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)49 ± 10 km/s[3] km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 9.84[3] mas/r
Dek.: 0.75[3] mas/r
Paralaxa (π)0.83 ± 0.1[6] mas
Vzdialenosť3900 ly (1200[7] [8] pc)
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 17 ± 8[7] M☉
Polomer 1420 ± 120[7] R☉
Svietivosť 270 000[7] L☉
Teplota ~3,490[7] K
Metalicita -
Rotácia -
Vek - rokov
Iné označenia
VY CMa, HD 58061 [4], SAO 173591, HIP 35793 [1], ADS 6033 AB, CCDM J07230-2546ABCDEF
Databázové referencie
SIMBAD dáta
    Porovnanie veľkosti medzi Slnkom a VY Canis Majoris

    Charakteristika VY Canis Majoris

    Prvý záznam o pozorovaní VY Canis Majoris je v katalógu Jérôme Lalandea zo 7. marca 1801. VY CMa je tu zaradená medzi hviezdy 7. magnitúdy. Neskoršie pozorovania počas 19. storočia potvrdzujú postupné znižovanie svietivosti od roku 1850.[10]

    Od roku 1947 je známe, že VY CMa je purpurová hviezda.[10] Počas 19. storočia pozorovatelia zistili prinajmenšom šesť diskrétnych komponentov VY CMa, čo naznačuje možnosť, že to je viacnásobná hviezda. Tieto diskrétne komponenty predstavujú jasné oblasti v hmlovine okolo hviezdy. Pozorovania v roku 1957 a zobrazenie vo vysokom rozlíšení z roku 1998 odhalili, že VY CMa je samostatná hviezda.[10][11]

    VY CMa je vysoko svietivá hviezda typu M s teplotou okolo 3000 K, čo ju umiestňuje do pravého horného rohu Hertzsprung-Russellovho diagramu a to znamená, že to je veľmi vyvinutá hviezda. Kým sa nachádzala na hlavnej postupnosti, patrila do kategórie O[12] s hmotnosťou 15 - 35 hmotností Slnka.[7]

    Meranie vzdialenosti

    Vzdialenosti hviezd sa dajú vypočítať pomocou paralaxy počas obehu Zeme okolo Slnka, ale VY CMa má veľmi malú paralaxu s veľkou možnosťou chyby, kvôli čomu je tento spôsob výpočtu nespoľahlivý.[13]

    Charles J. Lada a Mark J. Reid v roku 1976 publikovali objav jasného molekulárneho oblaku 15 uhlových minút východne od VY CMa. Na okraji jasne ohraničeného mraku pozorovali náhly pokles emisií CO a zvýšenie jasu emisií 12CO, čo naznačovalo možný zánik molekulárneho materálu a zvýšené zahrievanie okraja mraku. Lada a Reid predpokladali, že vzdialenosť molekulárneho oblaku je približne rovnaká ako v prípade hviezd, ktoré patria do otvorenej hviezdokopy NGC 2326. Vzdialenosť NGC 2326 podľa diagramu farby a magnitúdy je 1,5 ± 0,5 kiloparseku.[12] VY CMa sa nachádza na špičke okraja molekulárneho mraku, čo naznačuje je súvislosť s molekulárnym mrakom. Navyše rýchlosť mraku je veľmi blízka rýchlosti hviezdy. To ďalej znamená súvislosť hviezdy s mrakom a následne s NGC 2326, čo znamená, že VY CMa je tiež vzdialená 1,5 kpc.[14] Výsledok neskorších meraní vzdialenosti NGC 2326 bol 1,2 kpc.[15] Súčasné VLBI priame merania paralaxy VY CMa potvrdili vzdialenosť 1,1-1,2 kpc.[6][8]

    Veľkosť
    Sprava doľava: VY Canis Majoris v porovnaní s Betelgeuze, Rho Cassiopeiae, Pištoľovou hviezdou a Slnkom (príliš malé, aby bolo viditeľné). Viditeľné sú aj obežné dráhy Jupitera a Neptúna.
    VY Canis Majoris je hyperobor triedy M

    Profesorka Minessotskej univerzity Roberta M. Humphreysová pôvodne odhadla polomer VY CMa na 1 800 až 2 100 polomerov Slnka[16], čo by z nej urobilo najväčšiu hviezdu podľa polomeru. Ale novšie VLTI[7] priame merania udali polomer 1 420±120 slnečných polomerov.

    Svietivosť

    V roku 2006 použila prof. Humphreysová distribúciu spektrálnej energie a vzdialenosť VY CMa na výpočet jej jasnosti. Pretože väčšina žiarenia hviezdy prechádza prachom, ktorý ju obklopuje, zjednotila celkové toky z celej hmloviny a vypočítala, že VY Canis Majoris má svietivosť 5,6 × 105 L☉. Súčasné odhady svietivosti pomocou viacerých metód udali svietivosť 3 × 105 L☉.[16][17]

    Hmlovina okolo hviezdy

    VY Canis Majoris je obklopená rozľahlou hmlovinou, ktorá vykazuje znaky kondenzácie.[11] Tie boli najskôr považované za ďalšie hviezdy. Intenzívny výskum s pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu odhalil komplexnú štruktúru vlákien a oblúkov spôsobenú poslednými erupciami. Táto štruktúra je podobná tej okolo žltého hyperobra IRC+10420, čo viedlo niektorých astronómov k záveru, že VY CMa sa stane podobným objektom[18] a neskôr Wolf-Rayetovou hviezdou.[11]

    Kontroverznosť
    VY Canis Majoris vyvrhuje veľké množstvá plynu.[19]

    Na vlastnosti VY CMa existujú konfliktné názory. Jeden pohľad je, že je to veľmi veľký a veľmi jasný červený nadobor. Rôzne odhady veľkosti a jasu boli mimo hraníc súčasnej hviezdnej teórie. Veľkosť viac ako maximálna možná veľkosť hviezdy a teplota omnoho nižšia, akú by hviezda tohoto jasu mala mať. Iný pohľad[20] hovorí, že je to normálny červený nadobor s polomerom okolo 600 slnečných polomerov, a preto pohodlne zapadá do modelov hviezdnej štruktúry a vývoja.

    VY Canis Majoris tiež prestavuje koncepčný problém definície povrchu a polomeru veľmi veľkých hviezd. S priemernou hustotou 0,000005 až 0,000010 kg/m³ je hviezda tisíckrát redšia ako zemská atmosféra v úrovni mora.

    Externé odkazy

    Referencie
    1. Hipparchos catalogue: query form [online]. Cambridge Astronomical Survey Unit, 2006, [cit. 2009-03-10]. Dostupné online.
    2. GCVS Query=VY CMa [online]. General Catalogue of Variable Stars @ Sternberg Astronomical Institute, Moscow, Russia, [cit. 2010-11-24]. Dostupné online.
    3. SIMBAD basic query result: VY Canis Majoris [online]. SIMBAD, Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2009-03-07]. Dostupné online.
    4. Radio photosphere and mass-loss envelope of VY Canis Majoris. The Astrophysical Journal (The American Astronomical Society), 10 June 2005, s. 439–445. DOI: 10.1086/429900.
    5. Temporal variations of midinfrared spectra in late-type stars. The Astrophysical Journal (American Astronomical Society), 1 August 1998, s. 833–846. DOI: 10.1086/305945.
    6. Distance and Kinematics of the Red Hypergiant VY CM [online]. [Cit. 2012-05-19]. Dostupné online.
    7. Fundamental properties and atmospheric structure of the red supergiant VY CMa based on VLTI/AMBER spectro-interferometry. Astronomy & Astrophysics, 5 April 2012, s. L12. DOI: 10.1051/0004-6361/201219126.
    8. Y. K. Choi; Hirota, Tomoya; Honma, Mareki. Distance to VY VMa with VERA. Publications of the Astronomical Society of Japan (Publications Astronomical Society of Japan), 2008, s. 1007.
    9. Bringing VY Canis Majoris down to size: an improved determination of its effective temperature. The Astrophysical Journal, 1 August 2006, s. 1203–1208. DOI: 10.1086/505025.
    10. ROBINSON, L. J.. Three somewhat overlooked facets of VY Canis Majoris. Commission 27 of the I. A. U., Information Bulletin on Variable Stars (Konkoly Observatory, Budapest), 7 December 1971.
    11. Diffraction-limited speckle-masking interferometry of the red supergiant VY CMa. Astronomy and Astrophysics (European Southern Observatory), 27 October 1998, s. 39–42.
    12. CO observations of a molecular cloud complex associated with the bright rim near VY Canis Majoris. The Astrophysical Journal (American Astronomical Society), 1 January 1978, s. 95–104. DOI: 10.1086/155758.
    13. POGGE, Richard W.. Stellar distances [online]. Ohio State University, 31 October 2006, [cit. 2009-03-20]. Dostupné online.
    14. The discovery of a molecular cloud associated with VY CMa. Bulletin of the American Astronomical Society (American Astronomical Society), March 1976, s. 322.
    15. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, s. 518.
    16. HUMPHREYS, Roberta. VY Canis Majoris: the astrophysical basis of its luminosity. [s.l.] : [s.n.].
    17. Spectrum of massive star VY Canis Majoris [online]. ESA Herschel, [cit. 2011-11-15]. Dostupné online.
    18. The Asymmetric Nebula Surrounding the Extreme Red Supergiant Vy Canis Majoris. The Astronomical Journal, February, 2001, s. 1111–1125. DOI: 10.1086/318748.
    19. HubbleSite: Astronomers Map a Hypergiant Star's Massive Outbursts
    20. Bringing VY Canis Majoris down to size: an improved determination of its effective temperature. The Astrophysical Journal, 1 August 2006, s. 1203–1208. DOI: 10.1086/505025.

    Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.

    This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.