Buštěhradská železnica

Buštěhradská železnica (čes. Buštěhradská dráha, skratka B.E.B. z nemeckého Buschtěhrader Eisenbahn) bola privátna železničná spoločnosť na území Čech. Spoločnosť prevádzkovala v rokoch 1855 – 1922 sieť železníc v severozápadných Čechách. Jej sieť spájala Krušné hory a Podkrušnohorie s Prahou.

Sieť Buštěhradskej železnice

História
Stanica Křímov, opustená trať do Reitzenhainu (2007)
Krušovický pivovar prepravoval pivo v chladiacich vozoch BD (železničné múzeum Lužná u Rakovníka; 2008)

Rozvoj ťažby uhlia na Kladensku v polovici 19. storočia vyvolal požiadavku nahradiť doteraz fungujúcu konskú železnicu výkonnejším dopravným prostriedkom. Z tohto dôvodu bola v roku 1852 založená Buštěhradská železničná spoločnosť (nem. Buschtěhrader Eisenbahngesellschaft), ktorá od 1. januára 1855 dostala koncesiu na prevádzkovanie parostrojnej železnice, ktorej meno bolo odvodené od Buštěhradu. V tamojšom zámku malo administratívne centrum jedno panstvo z majetku cisára Ferdinanda, preto sa niekedy usudzuje, že práve preto bola táto dráha pomenovaná ako Buštěhradská. Pravdou však je, že Kladno bolo v čase vzniku malým mestečkom, pokým Buštěhrad bol oveľa známejší.[1]

Spoločnosť uviedla do prevádzky prvú trať 5. novembra 1855 - jednalo sa o úsek Staré Kladno - Kralupy nad Vltavou s dĺžkou 20,5 km; v Kralupoch trať nadväzovala na štátnu dráhu Praha-Podmokly a tiež tu bola možná prekládka uhlia na lode a jeho ďalšia doprava po Vltave a Labe. Súčasne bola prevzatá stará trať koněspřežky medzi Starým Kladnom a Vejhybkou (dnes žst. Kladno) a prestavaná pre parostrojnú prevádzku. Roku 1863 získala spoločnosť koncesiu k prestavbe konskej železnice v úseku Vejhybka - Bruska na parostrojnú prevádzku a jej predĺženie do Bubien. V roku 1867 nasledovala koncesia pre zvyšný úsek Vejhybka - Lány (dnešná žst. Stochov), kde boli niektoré úseky vedené v novej trase.

Na základe požiadavky na železničné spojenie od producentov cukru a chmeľu na Žatecku a Lounsku a rozvoja ťažby hnedého uhlia v Podkrušnohorí postupne spoločnosť BD rozvinula sieť svojich železníc do celej oblasti. 4. februára 1871 bola zahájená prevádzka na novom, 83,8 km dlhom úseku Lány - Chomutov, čím Chomutov získal priame spojenie s Prahou. V Chomutove vystavala vlastnú stanicu, ktorú potom využívala spoločne s Ústecko-teplickou železnicou.

3. marca 1872 sa začala prevádzka na úseku Smíchov - Hostivice, čím BD získala nové spojenie s Prahou, ktoré bolo navyše sklonovo priaznivejšie, než dejvická vetva. V pôvodných plánoch bolo postaviť na Smíchove novú, reprezentatívnu stanicu, no od jej výstavby sa upustilo a využívala sa provizórna stanica severného nástupišťa.[2] Myšlienka nádražia v tejto lokalite ožila po takmer 130 rokoch v roku 2010 pri výluke električkových tratí v oblasti Motola a Řep, kedy bola zriadená na konci jednej z koľají bývalej nákladnej stanice zastávka Na Knížecí.

1. augusta 1872 začala BD prevádzku na 57,7 km dlhom jednokoľajovom úseku z Chomutova do Vejprt s odbočkou Křímov - Nová Ves s napojením na saskú železničnú sieť v Reitzenhaine. 1. marca 1873 bol uvedený do prevádzky 12 km úsek Chomutov - Kadaň - Prunéřov. Aj v nasledujúcich rokoch bola sieť postupne rozširovaná, až v roku 1891 dosiahla svojej najväčšej dĺžky - 465 km.

Už pred 1. svetovou vojnou sa uvažovalo o zoštátnení BD. V roku 1918 sa ocitli trate BD na území novozaloženého Česko-Slovenska, ktoré zoštátňovanie tratí uprednostňovalo. 1. januára 1923 bola BD zákonom zoštátnená a jej trate sa stali súčasťou ČSD.[3]

Vozidlá

Z lokomotív BD sa zachovali dve v zbierkach Národného technického múzea - lokomotíva Kladno z roku 1855 je najstaršou dochovanou lokomotívou v Čechách a bývalá IIIa 272 (ČSD 324.391) ako nepojazdný exponát je v súčasnosti v múzeu v Lužnej pri Rakovníku. Ďalej sa zachoval stroj 300.619, ktorý je v súčasnej dobe tiež v Lužnej.

Parné lokomotívy BD
Rad Číslo Usporiadanie Rok výroby Výrobca rad ČSD Obrázok
BD rad I 101-105 C2' n2t 1855 – 1861 Lokomotivfabrik der StEG
BD rad Ia 401-422 C n2t 1890 – 1906 Wiener Neustädter Lokomotivfabrik
Lokomotivfabrik Floridsdorf
BMMF		 300.601-623
BD rad II 106-112 C n2 1863 – 1868 Lokomotivfabrik der StEG
BD rad III 113-170 C n2 1870 – 1873 Lokomotivfabrik der StEG
Lokomotivfabrik Floridsdorf		 322.201- 254
BD rad IIIa 180-277 C n2 1887 – 1907 Wiener Neustädter Lokomotivfabrik
Lokomotivfabrik der StEG		 324.301 -396
BD rad IV 201-203 (do r. 1887)

301-306

D n2 1884, 1890 Wiener Neustädter Lokomotivfabrik 412.001-006
BD rad IVa 351-355 D n2 1909 BMMF 413.101-105
BD rad V 1-20 1B n2 1870 – 1872 Sächsische Maschinenfabrik/Chemnitz 232.201-220
BD rad Va 501-506 1'E1' n2t 1918 BMMF 524.101-106
BD rad VI 81-84 1B n2 1873 Maschinenfabrik Esslingen/Karlsruhe
BD rad VII 90-96 2'B n2 1887 – 1897 Wiener Neustädter Lokomotivfabrik 253.301-307
BD rad VIII 51-73 2'C n2 1898 – 1914 Lokomotivfabrik der StEG 354.425-447

Trate BD
Trať Stavebná dĺžka[4]

(v km)

 Otvorenie Dokončenie Poznámka
Dubny - Staré Kladno 002,690 5. november 1855 len miestna nákl. doprava
Vejhybka (Kladno) - Kralupy 024,813 23. február 1856 23. február 1872
Praha (Bubna) - Lužná u Rakovníka
Lužná u Rakovníka - Chomutov
Chomutov - Cheb		 237,819 4. november 1863 1. marec 1873
Lužná-Líšany - Rakovník 009,394 5. jún 1871 5. marec 1873 miestna trať
Březno u Chomutova - Kadaň - Prunéřov 010,251 9. november 1871
Tršnice - Františkovy Lázně 004,129 9. december 1871
Praha-Smíchov - Hostivice 019,334 3. marec 1872
Chomutov - Křímov - (Reitzenhain) 036,243 12. máj 1872 23. august 1875 Úsek št. hranica - Reitzenhain vo vlastníctve Kráľ. saských štátnych žel., prenajatý
Chomutov - Vejprty hranica 035,144 12. máj 1872 Miestna dráha; Úsek Vejprty - št. hranica prenajatý Kráľ. saským štátnym žel.
Sokolov - št. hranica (-Klingenthal) 027,786 1. jún 1876 1. október 1886 miestna trať; Úsek št. hranica - Klingenthal majetkom Kráľ. saských štátnych žel.
Krupá - Kolešovice 012,311 15. septembra 1883 miestna trať
Celkom: 419,914 roku 1910 zahŕňala celková dĺžka vrátane uhoľných a priemyselných tratí (61,50 km) ~ 281 km

Trate prevádzkované BD

Literatúra
  • Jiří Ryvola, Zdeněk Pospíšil: Buštěhradka, Radix 2005, ISBN 80-86031-62-4
  • Walter Rollmann: Eisenbahngeographie der Sudetenländer. Zahn & amp; Jaensch, Dresden 1935 [Prag, phil. Diss.] ÖNB
  • Siegfried Bufe, Heribert Schröpfer: Eisenbahnen im Sudetenland. Bufe-Fachbuchzentrum, München 1991, ISBN 3-922138-42-X

Referencie
  1. SCHREIER, Pavel. Příběhy z dějin našich drah. Praha : Mladá fronta, 2009. Kapitola Dráhy zvané uhelné, s. 85.
  2. Musil, Stanislav. Vôňa pražských nádraží. Praha: Plot, 2005.
  3. História železničných tratí ČR, databázy; Sekera, Pavel
  4. Geschichte der Eisenbahn der Österreichisch-ungarischen Monarchia, IV. Band, k.u.k. Hofbuchhandkung & amp; k.u.k. Hofbuchdruckerei Karl Prochaska, Wien-Techen-Leipzig, 1899, Seiten331-332

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.