Konská železnica Praha – Lány

Konská železnica Praha – Lány (čes. Lánská koněspřežka) bola po trati z Českých Budějovíc do Linza druhá najstaršia verejná železnica v kontinentálnej Európe. Viedla z Prahy cez Kladno a Stochov do Lán a v súčasnosti v jej trase vedie dnešná trať 120 na Rakovník.

Pôvodná budova prvej železničnej stanice na území dnešnej Prahy z r. 1831

História

Železnicu prevádzkovalo združenie pražských mešťanov a šľachticov s názvom Pražská železniční společnost. V roku 1825 o koncesiu požiadal gróf Kašpar Šternberk a Eugen Vrbna a právo na postavenie trate získali 30. júla 1827. Podľa cisárskeho privilégiá mala železnica pokračovať z Kladna cez krivoklátske lesy, Zbečno a Liblín do Plzne. Trať vymeriaval Joachim Barrande, pričom objavil bohaté náleziská skamenelín.

Železnica mala rozchod koľajníc 1120 mm a liatinové koľajnice boli pololožené na podvaloch z tvrdého pieskovca. So stavbou sa začalo pri obci Kačice a v roku 1828 bol pripravený prvý kilometrový skúšobný úsek. Na ňom sa zistilo, že koľajnice sa lámu, podvaly drobia a celkom vyhovujúce nie sú ani vozne. Od 21. mája 1830 bola v prevádzke časť od Brúsky v mieste dnešnej stanice Praha-Dejvice (vtedy sa stanica pravdepodobne označovala názvom Praha, po roku 1863 je doložený názov Praha-Písecká brána), do stanice Kladno-Vejhybka. Ešte v roku 1830 bola predĺžená cez Stochov do Lán a v roku 1833 až do polesí Píně, juhozápadne od Lán na Křivoklátsku, kde sa výstavba po 58,7 km zastavila.

Roku 1831 bola vybudovaná Chotkova cesta, ktorá umožnila krátke dopravné spojenie od Bruskej brány na Malú Stranu a cez Karlov most do centra Prahy.

Pre ekonomický neúspech bola verejná prevádzka v roku 1834 zastavená a železnica začala rýchlo chátrať. V roku 1836 si trať prenajal podnikateľ Schimann a v tej dobe bolo prevádzkyschopných iba 12 km trate. Schimann vykonal rekonštrukciu, po ktorej bola železnica schopná voziť drevo a uhlie. Následne ju prevzal knieža Karel Egon II. z Fürstenberka, najväčší veriteľ, majiteľ lánských lesov. V roku 1839 ho cisár Ferdinand I. zbavil povinnosti dostavať trať až do Plzne, pretože pôvodný plán sa ukázal málo reálny. Konská železnica slúžila najmä na dopravu dreva, stavebného kameňa, prípadne i obilia, neskôr aj uhlia do Prahy, s osobnou dopravou sa pôvodne nepočítalo.

Roku 1846 dostal Fürstenberk päťdesiatročné cisárske privilégium pre stavbu odbočnej trate k buštěhradským baniam a požiadal o povolenie prestavať existujúcu trať na parný pohon a normálny rozchod a napojiť ju v Prahe na Severnú železnicu. V dôsledku revolúcie roku 1848 bol projekt odložený a kladenské uhoľné baníctvo presadzovalo radšej spojenie z Kladna do Kralup. Až 20. novembra 1855 získala koncesiu pre prevádzku Pražsko-Lánskej konskej železnice „Buštěhradská železničná spoločnosť“, v ktorej boli kapitálovo zastúpené ťažobné spoločnosti, a Fürstenberk bol donútený postaviť i trať do Kralup. Roku 1863 bola trať prestavaná na normálny rozchod a parnú prevádzku a v roku 1866 predĺžená cez tunel v Stromovke po stanicu Bubny. Od tejto prestavby sa trati hovorilo Buštěhradská dráha. K jej zoštátneniu došlo v roku 1923.

Lesný úsek zo Stochov do Píně zostal ako konská železnica až do roku 1873, potom bol traťový zvršok rozobraný. Zachovali sa niektoré pieskovcové mostíky a pri horárni Pině aj bývalá budova stanice. Pri stanici v Kamenných Žehroviciach pri bývalom násype konskej železnice sa jej histórii venuje jedenáste zastavenie náučného chodníka Povodí středního Kačáku – Drvotova stezka.[1]

V súčasnej dobe sú zvažované možnosti rekonštrukcie pražskej časti dráhy na železničnú rýchlodráhu alebo kapacitnú prímestskú železnicu k letisku Ruzyně, prípadne do Kladna.

Popis trate
Zvyšok násypu východne od stanice Kamenné Žehrovice

Východzia stanica, Bruska, dnes patrí do územia Dejvíc, budova terajšej stanice Praha-Dejvice sa nachádza na protiľahlej strane koľajiska, než pôvodná staničná budova konskej trate. Trasa v záreze podchádza Svätovítsku ulicu a v ďalšom úseku tvorí hranicu medzi Dejvicami a Strešovicami, Dejvicami a Vokovicami, Veleslavínom a Vokovicami. Od dnešnej stanice Praha-Veleslavín pokračuje územím Veleslavína proti prúdu Litovického potoka, cez Liboc do Ruzyně, v ktorej skladovej zóne je na trať napojená sústava vlečiek, cez stanicu Praha-Ruzyně. Trasa pokračovala cez Hostivice, Jeneč, Pavlov, Malé Přítočno, Pletený Újezd, železničnú stanicu Kladno (s vetvením tratí), Kladno-Rozdělov, stanicu Kamenné Žehrovice ležiacu v lesoch severne od rovnomennej obce, cez Srby, Kačice, Stochov a Rynholec.

V Rynholci trasa bývalej „koněspřežky“ odbočuje z trasy dnešnej železnice, ktorá pokračuje cez Nové Strašecí do Rakovníka. Pôvodná trasa z Rynholca odbočuje ostro na juhovýchod do Lán, odtiaľ zhruba juhozápadným smerom okolo vrchu Habrová stráň, súbežne s dnešnou cestou 236 cez osadu Píně a pred osadou Brejl potom na severozápad proti toku Klíčavy k Pínskej hájovni.

Referencie
  1. Náučný chodník Povodia stredného Kačáku – Drvotova stezka, 11. zastavenie: koněspřežka

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.