Bryher

Narodila sa v rodine Johna Ellermana, ktorý bol až do svojej smrti najbohatším Angličanom, lodiarom a finančníkom. Jej matkou bola Hannah Glover.

Ako dieťa cestovala po Európe, do Francúzska, Talianska a tiež do Egypta. Vo veku štrnásť rokov bola poslaná do tradičnej internátnej školy. Niekedy okolo tohto obdobia sa jej matka a otec zosobášili. Keď sa raz Ellermann plavil k súostroviu Scilly, vymyslel názov pre svoj obľúbený ostrov, „Bryher.“ Ten sa stal neskôr pseudonymom jeho dcéry.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa Bryher stala nekonvenčnou osobnosťou parížskej spoločnosti. Do okruhu jej priateľov patril vtedy Ernest Hemingway, James Joyce, Gertrude Steinová, Sylvia Beachová (knihovníčka), Adrienne Monnierová (knihovníčka) a Berenice Abbottová. Jej pozícia jej umožňovala finančne podporovať chudobných spisovateľov vrátane Jamesa Joycea a Edith Siitwell. Finančne podporovala aj Sylvie Beach a jej známy obchod s knihami „Shakespeare and Company“ a viaceré publikácie. Založila filmovú spoločnosť „Pool Group“. Poskytovala granty na nákup bytu v Paríži pre umelcov hnutia „Dada“ a dadaistickú spisovateľku baronesu Elsu von Freytag-Loringhoven.

Od roku 1918 mala lesbický vzťah s poetkou Hildou Doolittle lepšie známu ako H.D. V roku 1921 uzavrela však sobáš z povinnosti s americkým autorom Robertom McAlmonom, s ktorým sa rozviedla v roku 1927. V tom istom roku sa zosobášila so škótskym spisovateľom Kennethom Macphersonom, s ktorým zdieľala svoj záujem o kinematografiu. Obaja jej manželia boli orientovaní homosexuálne. Vo Švajčiarsku si postavil manželský pár sídlo v štýle Bauhausu, ktorý bol ich domovom aj nahrávacím štúdiom s názvom „Kenwin“. Obaja tiež formálne adoptovali dcéru H.D. Perditu. Bryher sa opäť rozviedla v roku 1947. Rozišla sa aj s H.D., no zostali priateľkami až do smrti H.D. v 1961.

Ku jej obľúbeným záujmom patrila psychoanalýza a kinematografia. Vo Viedni sa stretli H.D. a Bryher so Sigmundom Freudom a britským sexuológom Havelockom Ellisom. V Grécku v roku 1920 mala možnosť byť v kontakte s režisérmi Georgom Wilhelmom Pabstom a Sergejom Ejznštejnom.

Od roku 1927 boli Bryherovej kontakty na nemeckú kinematografiu veľmi úzke. Medzi 1927-1933 založili Bryher a McPherson prvý časopis „Close up“, ktorý sa zaoberal filmovou kritikou a vedou. Napísala knihu Problémy kinematografie v Sovietskom Rusku (1929). Zaslúžila sa o spropagovanie diela Sergeja Ejznštejna medzi anglickým publikom.

Založila aj literárny časopis „Life and Letters Today“, v ktorom uverejňovala diela H.D. V 1930 vyrobila spolu s manželom experimentálny film „Borderline“ s Paulom Robesonom a H.D. v hlavných úlohách.

Od roku 1929 žila aj so svojou matkou, manželom McPhersonom, H.D. a jej dcérou Perditou najprv v „Territet am Genfersee“, potom väčšinou v modernej vile „Villa Kenwin“ v La Tour-de-Peilz pri Vevey, kde mala ideálny priestor na bývanie a prácu, tvorbu, koncerty a oslavy.

V tridsiatych rokoch a počas druhej svetovej vojny zachraňovala emigrantov spolu s Alice Toklasovou, družkou Gertrudy Stein. Pred vojnou písala o prenasledovaní Židov v Nemecku. Cez vojnu pomáhala vo Švajčiarsku ľuďom, ktorí utekali z Nemecka pred nacistami. Po vojne začala písať historické romány a autobiografiu. Skonala vo Vevey.

• Amy Lowell. A critical appreciation, 1918
• Two Selves, 1920, román
• Development,, 1923, román
• West, 1925
• Civilians, 1926
• Film problems of Soviet Russia, 1929
• The Player's Boy, 1953, román
• The Fourteenth of October, 1952, (dt. Schwert und Rose, 1955), román
• Roman Wall, 1954 (dt. Der römische Wall, 1956), román
• Beowulf, 1956, román
• Gate to the Sea, 1958
• Ruan, 1960
• The Heart to Artemis, 1962, autobiografia
• Visa for Avalon, 1965
• The coin of Carthage, 1965
• This January tale, 1966
• The colors of Vaud, 1969
• The days of Mars. A memoir. 1940-1946, 1972, memoáre
• Analyzing Freud. The Letters of H.D., Bryher, and Their Circle, Briefwechsel, hrsg. von Susan Stanford Friedman, korešpondencia

• Humphrey Carpenter: Geniuses together. American writers in Paris in the 1920s. Uwin Hyman, London 1987, ISBN 0-04-440067-5
• Robert McAlmon: Being Geniuses Together. 1920-1930. North Point Press, San Francisco 1968
• Adrienne Monnier: Aufzeichnungen aus der Rue de l'Odéon. Schriften 1917 - 1953. Insel, Frankfurt am Main 1995, ISBN 3-458-16692-0
• Andrea Weiss: Paris war eine Frau. Die Frauen von der Left Bank. Djuna Barnes, Janet Flanner, Gertrude Stein & Co., Neuausgabe. Rowohlt, Reinbek 2006, ISBN 978-3-499-24224-3

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bryher na nemeckej Wikipédii, Bryher na anglickej Wikipédii a Bryher na ruskej Wikipédii.

• Bryher - archív v Yale university
• Nemecká národná knižnica - Bryher v katalógu(po nemecky)
• Bryher. vo FemBio - citáty a vydania(po nemecky)
• priatelia H.D.(po anglicky)
• Villa Kenwin(po francúzsky)

Literárny portál