Paul Robeson
Paul Robeson, celým menom Paul LeRoy Bustill Robeson (* 9. apríl 1898 – † 23. január 1976) bol americký viacjazyčný herec, športovec, spevák, spisovateľ, aktivista za ľudské práva, víťaz ocenenia Spingarn Medal a nositeľ Leninovej ceny mieru.
| Paul Robeson | |||
 americký viacjazyčný herec, atlét, spevák, spisovateľ | |||
| Narodenie | 9. apríl 1898 Princeton, New Jersey | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 23. január 1976 (77 rokov) Philadelphia, Pensylvánia | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Robeson sa narodil v meste Princeton v štáte New Jersey. Jeho otec William Drew Robeson utiekol z plantáží v Severnej Karolíne, kde bol otrokom. Neskôr ukončil štúdia na univerzite v Lincolne a stal sa reverendom. Jeho matka Maria Louisa Bustillová pochádzala z abolicionistickej rodiny kvakerov. Paul mal štyroch súrodencov.
Vzdelanie
Robeson získal akademické štipendium na univerzite Rutgers v New Jersey. Tu sa stretol so šikanou kvôli jeho farbe pleti. Robeson bol iba tretí afroamerický študent, ktorý mal možnosť študovať na tejto škole. Po ukončení štúdia v Rutgers odišiel do Harlemu a získal titul na Univerzite Columbia v odbore právo. Počas rokov na škole, od 1920 do 1923 začal športovať a hrať. Profesionálne hral americký futbal s tímami Akon Pros a Milwaukke Badgers v NFL. Svoje štúdium ukončil v roku 1923 a zamestnal sa v právnickej firme v New Yorku. Tu skončil po tom, čo ho sekretárka odmietla poslúchnuť kvôli farbe jeho pleti. Robeson neskôr ešte študoval na Londýnskej univerzite v odbore orientálne a africké štúdium.
Herec a spevák
Robeson si získal slávu ako spevák vďaka svoju špecifickému basbarytónovému hlasu. S herectvom začal v rok 1922, keď hral v Harleme v YMCA. Vo svojej kariére hral vo viacero filmoch.
Robeson vystupoval a spieval proti rasistickým podmienkam, ktoré prežili Afroameričania a Ázijci, odsudzoval segregáciu na severe aj juhu. Robeson protestoval proti lynčovaniu a v roku 1945 založil organizáciu proti lynčovaniu.
V roku 1948 Robeson aktívne vystupoval v prezidentskej kampani, podporoval Henryho A. Wallaca.
Vzťah so Sovietskym zväzom
Robeson, ako aj niektorý ostatní intelektuáli toho času podporovali Sovietsky zväz. Po tom čo žil ako druhotriedny občan v USA kvôli zákonom Jima Crowa, to čo videl v Sovietskom zväze ho presvedčilo, že je to krajina bez rasových predsudkov. Svoje skúsenosti v Rusku opisoval takto: "Tu, prvýkrát v mojom živote môže žiť v plnej ľudskej dôstojnosti."[1]
8. júla 1943 na najväčšom prosovietskom zjazde, ktorý sa konal v USA (organizovala ho židovská antifašistická komisia a predsedal mu Albert Einstein) stretol Robeson Solomona Mikhoelsa, populárneho herca a direktora Moskovského štátneho židovského divadla a židovského básnika Itzika Feffera.
Medzinárodný zákaz cestovania
V roku 1950 po tom čo Robeson odmietol podpísať vyhlásenie, že nie je komunista Ministerstvo zahraničných vecí USA mu zobralo cestovný pas a tým aj jeho slobodu cestovať za hranice Spojencýh štátov. Keď sa Robeson a jeho právnici stretli s úradníkmi z ministerstva, spýtali sa ich prečo je "neprijateľné pre Spojené štáty" aby cestoval za hranice, odpovedali im, že jeho častá kritika starostlivosti o čiernych občanov v USA by nemala byť zverejnená v zahraničí.
Tento zákaz skončil v roku 1958 Najvyšší súd USA rozhodol, že úradník nemá právo odoprieť cestovný pas, alebo nútiť ho podpísať vyhlásenie kvôli jeho politickej príslušnosti.
Kvôli kontroverznosti jeho osoby bola väčšina jeho filmov a hudobné nahrávky stiahnuté z obehu a stali sa ťažko dostupné pre divákov. Až do konca 70-tych rokov bolo takmer nemožné počuť Robesona v rádiách.
Referencie
- DIGGINS, JOHN PATRICK. I Walk in Dignity [online]. The New York Times, 1989, [cit. 2011-02-10]. Dostupné online. (po anglicky)