Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice

Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice[4] (iné názvy: Bratislava-Podunajské Biskupice, Mestská časť Podunajské Biskupice, Podunajské Biskupice; (maď. Pozsonypüspöki; nem. Bischdorf)) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II. Nachádzajú sa vo východnej časti mesta, južne od mestských častí Vrakuňa a Ružinov a má rozlohu 42,5 km² (čo ich robí najväčšou mestskou časťou Bratislavy). Nachádza sa tu Ústav TBC a respiračných chorôb.

Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad na Trojičnom námestí 11
Znak
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava
Nadmorská výška 133 m n. m.
Súradnice 48°07′30″S 17°12′41″V
Rozloha 42,49 km² (4 249 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 231 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 523,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Starosta Zoltán Pék[3] (MOST-HÍD, SaS, SME RODINA, OKS, NOVA)
PSČ 82106
ŠÚJ 529311
EČV BA, BL, BT
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu		 Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, 825 61 Bratislava 214
E-mailová adresa [email protected]
Telefón +421-2-4524 8088
Fax +421-2-4524 8264
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Podunajské Biskupice
Webová stránka: biskupice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál
Miestne časti

Pamiatky a kostoly

V Podunajských Biskupiciach údajne sídlili aj Rimania, bol tu nájdený rímsky mílnik cisára Alexandra Severa z roku 230 a latinský nápis na skale, ktorá pôvodne stála v blízkosti farského kostola s pečiatkou rímskeho tábora. Cez Podunajské Biskupice viedla tzv. Jantárová cesta, ktorá viedla z Ríma na pobrežie Baltského mora.

V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice) z roku 1221. V mestskej časti sa tiež nachádza kúria Juraja Alberta z 18. storočia, morový stĺp sv. Trojice 1730.

Nachádza sa tu kláštor Milosrdných sestier Svätého kríža. V kláštornom kostole sv. Kríža sa uchovávajú relikvie bl. Zdenky Schelingovej, ktorá bola do roku 2003 pochovaná na miestnom cintoríne.

Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava II.

Starostovia

Názov Podunajských Biskupíc

Maďarský názov je Pozsonypüspöki, nemecký Bischdorf. Úradný slovenský názov od roku 1920 bol Biskupice, od roku 1927 Biskupice pri Dunaji a od roku 1944 Podunajské Biskupice.[5]

Názov Biskupice poukazuje na to, že obec bola vo vlastníctve biskupa. Nejasnosť do pomenovania vnáša fakt, že Podunajské Biskupice boli majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. Niektorí autori na základe tohoto pomenovania vyvodzujú existenciu avarského biskupstva v oblasti dnešných Biskupíc.[6][7]

Začlenenie

V roku 1944 bola k Podunajským Biskupiciam pričlenená obec Komárov.[5] 1. januára 1972 sa Podunajské Biskupice stali súčasťou Bratislavy.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie
v % (údaje: Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880 – 2011)[8]
národnosť (1921 – 2011)
jazyk (1880 – 1910)		 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1970 1991 2001 2011
Slováci 3,2 1,6 2,0 1,2 3,0 10,3 51,9 52,0 81,0 82,1 84,2
Maďari 86,0 90,4 89,2 95,8 92,4 80,7 46,0 46,3 15,6 14,0 10,8
Nemci 5,9 5,0 4,4 2,7 2,5 3,4 0,6 0,3 0,3 0,2 0,1
Rusíni 0,1 0,1 0,1 0,1 0,2
Rómovia 0,1 0,2 0,2
ostatní 5,0 3,1 4,4 0,3 2,1 5,5 1,3 1,2 2,4 1,7 2,0
nezistení 0,1 0,5 1,7 2,6
Spolu obyvateľov 2 200 2 256 2 473 2 680 3 054 3 827 5 403 7 721 21 087 19 749 20 611

Náboženské zloženie
v % (údaje: Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011)[9]
vierovyznanie 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1991 2001 2011
rímskokatolícke 97,9 98,1 98,6 97,7 97,9 97,9 97,8 94,0 52,1 65,3 58,0
gréckokatolícke 0,6 0,5 0,6 0,9
evanjelické 1,9 1,3 0,8 1,3 1,0 0,9 0,8 3,5 3,0 4,0 3,7
reformované 0,2 0,2 0,2 0,3 0,1 0,1 0,3 0,4 0,2 0,5 0,5
židovské 0,4 0,4 0,7 0,9 0,7 0,5 0,1 0,1
pravoslávne 0,3 0,2 0,4 0,4
iné 0,4 0,5 0,9 0,7 1,8 2,9
bez vyznania 0,2 14,8 23,1 26,7
nezistené 0,1 28,5 4,3 6,8
Spolu obyvateľov 2 108 2 200 2 256 2 473 2 680 3 054 3 827 5 403 21 087 19 749 20 611

Partnerské obce

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava : Veda, 1998, [cit. 2012-09-26]. Dostupné online.
  6. PÜSPÖKI NAGY, Peter. Podunajské Biskupice : Monografia starších dejín. Bratislava : Dom Osvety Bratislava-vidiek v Bratislave pre Miestny národný výbor v Podunajských Biskupiciach, 1969.
  7. Podunajské Biskupice [online]. Bratislava : Mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice, 2001-11, [cit. 2012-09-26]. Dostupné online.
  8. Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011 [online]. Slovenský archív sociálnych dát, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  9. Prehľad konfesionality obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1869-2011 [online]. [Cit. 2019-10-02]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.