Boldva
Boldva (slov. Boldava aj Bodva) je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Edelénskom okrese.
| Boldva | |||
| obec | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Župa | Boršodsko-abovsko-zemplínska | ||
| Obvod (Kistérség) | Edelénsky | ||
| Súradnice | 48°12′58″S 20°47′13″V | ||
| Rozloha | 28 km² (2 800 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 312 (1. január 2011) | ||
| Hustota | 82,57 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 3794 | ||
| KSH | 08396 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Boldva | |||
| Štatistika: www.ksh.hu | |||
| Webová stránka: http://www.menet.hu/boldva/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Má rozlohu 2834 ha a žije tu 2352 obyvateľov (2010).
Poloha
Boldva sa nachádza v strednej časti Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, neďaleko pohoria Cserehát, v údolí rieky Bodva, od ktorej je odvodený aj názov obce. Do obce sa je prístup pomocou ciest číslo 26 a číslo 3.
História a pamätihodnosti
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1203, no archeologické výskumy dokázujú, že toto územie je obývané od mladšej doby kamennej.
V období rokov 1175 až 1180 tu kráľ Belo III. postavil benediktínske opátstvo, z ktorého sa až dodnes zachoval gotickými časťami doplnený románsky kostol. Prvý vedecký prieskum a opis kostola urobil v roku 1888 Viktor Miškovský, zakladateľ pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku. V opátstve vzniklo prvé súvislé písomné dielo Pohrebná kázeň a modlitba (Halotti Beszéd és Könyörgés), ktoré bolo nájdené v Prayovom kódexe. Tento kódex sa následne dostal do obce Diakovce v okrese Šaľa a odtiaľ do knižnice bratislavskej kapituly. Toto dielo je dnes drahocenným pokladom Maďarskej národnej knižnice. Opátstvo bolo spustošené pri tatárskej okupácií v roku 1285. Mnísi sa presťahovali na Somogyvár (v Šomoďskej župe), kostol ostal v rukách dediny. Jeho základy sa našli v roku 1976, kedy odkryli aj rotundu z doby Arpádovcov. Obec, ktorá bola v tomto období kalvínska, prežívala ťažké obdobie tureckej okupácie. Koncom 17. storočia sa sem presídlili evanjelici z Pribyliny.
Na začiatku 18. storočia sa väčšia časť dediny dostala do rúk Ádáma Szathmáry Királya, panoša Františka II. Rákociho. Szathmáryho náhrobný kameň stojí dodnes na tunajšom cintoríne.
Obecný rímskokatolícky kostol bol postavený v klasicistickom štýle v rokoch 1938 až 1939. Z ďalších pamätihodností sú významné kúrie a viaceré verejné budovy postavené na prelome 19. a 20. storočia.
Literatúra
- Ratkoš, Peter. (1966) "Nový pohl'ad na vznik a funkciu Prayovho kódexu." In: Slovenská archivistika ISSN ---. zväzok 1 (1966) strany 98—120
- Ratkoš, Peter. (1968) "A Pray-kódex keletkezése és funkciója." In: Századok ISSN 0039-8098. 102. évf. 5—6. sz. (1968) strany [941]—964.
- Sopko, Július. (1982) Stredoveké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a v Rumunsku = Codices latini medii aevi qui olim in bibliothecis Slovaciae asservabantur at nunc in Hungaria et Romania asservantur. Martin : Matica Slovenská, 1982. 399, [2] s. : ill. ; 30.1 cm (Stredoveké kódexy slovenskej proveniencie = Codices medii aevi qui in bibliothecus Slovaciae asservantur ac olim asservabantur, ISSN --- ; 2.)
- Hulková, Marta. (1999) "Prayov kódex." In: Pamiatky a múzeá. - Roč. 48, č. 4 (1999), s. 52-53.
- Valter, Ilona. (1999) "A boldvai református templom (volt bencés apátság)." ["Opátstvo v Boldve."] In: Čorejová, Jozefína, Bardoly István és Váliné Pogány Jolán (redakt. = szerk.). Viktor Miškovský a súčasná ochrana pamiatok v Strednej Európe : medzinárodná konferencia pri príležitosti 160. výročia narodenia Viktora Miškovského, Košice, Bardejov — 18.—21. mája 1998 = Myskovszky Viktor és a mai műemlékvédelem Közép-Európában : nemzetközi konferencia Myskovszky Viktor születésének 160. évfordulója alkalmából, Kassa, Bártfa — 1998. május 18—21. Bratislava : Pamiatkový ústav ; Budapest : Országos Műemlékvédelmi Hivatal, 1999. 246, [2] s. : ill. ; 30,5 cm ISBN 80-966977-7-3
