Biela voda (prítok Dunajca)

Rieka vzniká sútokom Zeleného potoka a Litvorového potoka poniže dolinného prahu Kačacej doliny vo výške okolo 1 420 m n. m. Po sútoku s Rybím potokom ju Poliaci volajú Białou Wodou alebo Białkou. Tento názov sa nesprávne preberá aj do slovenčiny. Od sútoku s Rybím potokom tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom až po sútok s Javorinkou, kde územie Slovenska opúšťa. Ďalej tečie na sever popri obciach Brzegi (Brehy), Jurgów (Jurgov), Bukowina Tatrzańska (Tatranská Bukovina), Nowa Biała (Nová Belá), Krempachy a Fridman, aby sa pri Dębne vliala do Dunajca. Pod Krempachmi vytvára Prielom Bielej vody (poľsky Przełom Białki), ktorý je štátnou prírodnou rezerváciou.

Názov Biela voda pochádza z bielo spenenej ľadovej horskej vody a bielych štrkov, ktoré tvoria tok rieky. Rieka má snežný režim odtoku, s maximom prietokov počas jarného topenia snehu (máj). Horná časť toku má bystrinný charakter.

Biela voda odvodňuje Bielovodskú dolinu, ktorej historický názov bol Podúplazská dolina. Tento názov prešiel na dolinu aj potok ako pars pro toto z historického pomenovania Zadnej kopy ako Malého Úplazu prostredníctvom Podúplaznej poľany, kde stáli salaše pastierov z Poľského Spiša. Pôvodný názov Podúplazský potok (nemecky Poduplazsker Bach alebo maďarsky Poduplaszki Patak) sa ešte vyskytuje v ročenke MKE 1877. Starý názov prežíva aj dnes v polohopise spresnenej podobe Biela voda podúplazská.

Rieka tvorí prirodzenú hranicu medzi Poľským Spišom a Podhalím. Tok Bielej vody do 16. storočia obtekal obec Nowa Biała (Nová Belá) po hranici jej chotára zo západnej strany popod Tisovú skalu. Po veľkej povodni však Biela voda zmenila smer toku a vytvorila nové koryto Prielomom Bielej vody, pomedzi Oblazovú skalu a Kramlicu, medzi spišskými obcami Novou Belou a Krempachami, pričom Novú Belú nechala na svojom ľavom brehu. Geografická hranica Poľského Spiša však v tomto úseku zostala na pôvodnom koryte (pozri mapu).

Región Poľský Spiš

Názov obce Krempachy – pôvodne nemecky Krumbach – krútiaci sa potok je podľa niektorých autorov odvodzovaný od točiaceho sa meandra pred Oblazovou skalou a Kramlicou, ktorá predtým odrážala smer toku rieky po západnej hranici chotára Novej Belej. Od r. 1771 po rozpade Poľska a pripojení jeho južnej časti k Rakúsku v rámci Rakúsko – Uhorskej monarchie až do r. 1918 bola Biela voda (výjmúc úsek zmeneného toku okolo Novej Belej), hranicou medzi Spišom a Podhalím a tým zároveň i hranicou medzi Predlitavskom – Galíciou (t. j. Rakúskom) a Zalitavskom – Uhorskom. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa rieka stáva hranicou medzi Česko-Slovenskom a Poľskom (1918 – 1920).

Po r. 1920 do r. 1938, kedy Konferencia veľvyslancov do Poľska včlenila 14 obcí zo Spiša a 12 obcí z Oravy, bola hranicou medzi Poľskom a Česko-Slovenskom len Biela voda v úseku od Rybieho potoka v nadmorskej výške 1 075 m n. m. po sútok s Javorinkou v nadmorskej výške 824 m n. m.

V r.1939 až 1945 sa hranica vrátila do stavu pred rokom 1920 a Biela voda bola hranicou medzi Slovenskom a Nemeckou ríšou až po Dunajec. Od júla 1945 sa hranica vrátila na stav platný v r. 1920 až 1938. Aj po rozpade ČSFR je táto, teraz slovenská hranica nezmenená a prebieha Bielou vodou len po sútok s Javorinkou.

Biela voda je splavná od sútoku s Javorinkou (salaš). Za vyššieho stavu vody je splavná aj kaskáda od colnice Lysá Poľana (WW IV+)

Biela voda preteká cez nasledujúce mestá a dediny:

• Jurgów
• Brzegi
• Czarna Góra
• Białka Tatrzańska
• Trybsz
• Krempachy
• Dębno
• Fridman
• Nowa Biała

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biela voda (prítok Dunajca)

• http://www.kajakar.sk/kilometraz-sk/bialka/ vodácky popis rieky