Javorinka (prítok Bielej vody)
Javorinka, hovorili mu Javorový potok i Javorinský potok (poľ. Jaworzynka, Jaworzyński Potok, Jaworowa, Jaworowy Potok, nem. Javorinka, Javorinkabach, Javorinabach, Uhrnbach, maď. Javorina–patak, Javorinka–patak) je tatranská rieka v severnej časti Východných Tatier, je to pravostranný prítok Bielej vody, má dĺžku 19,3 km (pričom 2 km úsek tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu) a je tokom IV. rádu. Tečie územím okresu Poprad. Na hornom toku preteká Zadnou Javorovou dolinou, potom pokračuje Javorovou dolinou. Na dolnom toku preteká Ždiarskou brázdou, kde sa koryto výraznejšie horizontálne vlní a vytvára niekoľko sihotí. Javorinka je vysokohorským tokom so snehovo-dažďovým režimom odtoku. Pri horárni Vojtasová utvorila veľký riečny ostrov (sihoť).[1]
Javorinka
(prítok Bielej vody) | |||
Potok | |||
Zdrojnica | Javorový štít, Vysoké Tatry | ||
---|---|---|---|
Ústie | Biela voda, Tatranská Javorina | ||
Dĺžka | 19,3 km | ||
Povodie | 66 km² (6 600 ha) | ||
Povodie | Dunajec | ||
Hydrologické poradie | 3-01-01-007 | ||
Číslo recipienta | 3-01-01-2299 | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Prameň
Javorinka má svoj prameň v Žabom plese Javorovom, ktoré nemá viditeľný prítok.[1]
Smer toku
Po krátkom povrchovom toku sa stráca vo výške 1 740 m n. m. pod skaliskami a znova sa objavuje na povrchu až po vyplynutí zo Zadného rígľového oka vo výške 1 580 m n. m.. Potom je už stále viditeľný. Smeruje na sever a od Tatranskej Javoriny severným úpätím Belianskych Tatier pokračuje severovýchodným smerom, potom sa pri Podspádoch obracia na severozápad a južne od Jurgova splynie v 804 m n. m. s pohraničnou riekou Bialkou. Plocha jeho povodia je 66 km²[1]
Prítoky
- Pravostranné: Zadná a Predná Sobkova voda, Suchá voda, Čierny potok s neveľkým prítokom – Ľadovým potokom, Kolový potok a Meďodolský potok s dvoma vlastnými prítokmi, Jahňacím potokom a Štefankou.
- Ľavostranné: Rígľová voda, Žabí potok, Zelený potok, Svišťovský potok, Široký potok s dvoma nepatrnými prítokmi – Medveďou a Pitoniakovou vodou a na dolnom toku Biely potok.[1]
Geomorfologické celky
- Tatry, geomorfologický podcelok Východné Tatry, pričom tvorí hranicu medzi geomorfologickými časťami:
- Vysoké Tatry (na západe)
- Belianske Tatry (na východe)
- Podtatranská brázda, geomorfologický podcelok Ždiarska brázda
Obce
- Tatranská Javorina
- osada Podspády
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.