Bernard Montgomery

Bernard Montgomery sa narodil v Kenningtone na juhu Londýna, ako štvrté z deviatich detí anglicko-írskemu Anglikánskemu kňazovi Henrymu Montgomerymu. Jeho rodina pochádzala zo severného Írska, a sám Montgomery sa považoval za Íra. V roku 1889 sa celá rodina presťahovala za otcom, ktorý sa stal biskupom v Tasmánii. Bernard svoje detstvo označil za nešťastné, iste i pre to, že so svojimi rodičmi nevychádzal a bol akousi čiernou ovcou rodiny. Roku 1901 sa Montgomeryovci vrátili späť do Londýna. Bernard tam najprv navštevoval prominentnú súkromnú chlapčenskú školu St. Paul's, neskôr prešiel na Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Stadiaľ však bol takmer vylúčený, po tom čo v šarvátke zapálil svojho spolužiaka.

Po ukončení školy vstúpil roku 1908 do Kráľovského Warwickshireského pluku. Do roku 1913 táto jednotka slúžila v Indii. Bojoval v prvej svetovej vojne, v priebehu ktorej sa zúčastnil prvej bitky o Ypres, kde bol ranený, ako aj bitky na Somme. Bol vyznamenaný D.S.O. a vojnu ukončil v hodnosti plukovníka. Po vojne slúžil v Írsku, Palestíne a Indii. Medzi tým sa v roku 1927 oženil s vdovou Elizabeth Caverovou. V auguste roku 1928 sa im narodil syn. Ich šťastné manželstvo pokračovalo až do roku 1937. Toho roku na dovolenke v Burnham-on-Sea Elizabeth poranil hmyz. Rana bola infikovaná, čo spôsobilo otravu krvi a Elizabeth musela podstúpiť najprv amputáciu končatiny ale ani to jej nakoniec život nezachránilo. Montgomery sa od smrti svojej manželky vyhýbal ženám, nefajčil ani nepil. 5. augusta 1938 bol povýšený do generálskej hodnosti.

V dobe vypuknutia druhej svetovej vojny velil časti britského expedičného zboru dizlokovaného v Belgicku. 10. mája 1940 jeho 3. divízia postúpila k rieke Dijle, ale následne bola nútená ustúpiť do Dunkerque. Ústupové boje zvládol s veľkou dávkou profesionality, jeho jednotky sa vrátili do Británie s minimálnymi stratami.

V auguste 1942 prevzal velenie britskej 8. armády v severnej Afrike. V nasledujúcich bojoch porazil nemecké sily v bitke pri El Alamejne. Vytlačil nemecké jednotky z Egypta a Líbye až k Tunisku, kde spojil svoje úsilie s americkými jednotkami vylodenými v Alžírsku. Vo februári 1943 sa Montgomeryho sily dostali pod velenie amerického generála Eisenhowera a zúčastnili sa dobytia Tuniska a invázie na Sicíliu a bojov v Taliansku. V roku 1944 bol Montgomery povýšený do hodnosti poľného maršala a velil Spojeneckým silám priebehu vylodenia v Normandii v júni 1944. Viedol operáciu Goodwood, ktorej cieľom bolo dobytie mesta Caen a naviazanie nemeckých jednotiek na skúsenejšie britské a kanadské jednotky, aby prielom vedený operáciou Cobra nebol ohrozený záložnými nemeckými jednotkami. Britské jednotky pri tom stratili 401 tankov a asi 2600 mŕtvych a ranených, ale cieľom bolo zachrániť životy a nie tanky. Od augusta viedol britské jednotky, ktoré oslobodili Holandsko.

Montgomery, Žukov, Sokolovskij a Rokossovskij v Berlíne

V septembri 1944 naplánoval a realizoval riskantnú výsadkovú operáciu Market Garden, pri ktorej sa Spojenci z veľkej časti neúspešne pokúsili obsadiť mosty cez Rýn v Arnheme a Nijmegene. Niekoľko mesiacov po tom jeho jednotky vpadli do severného Nemecka a oslobodili Dánsko. Počas vojny sa často dostával do stretu s inými spojeneckými dôstojníkmi. Mnohí mu vyčítali jeho arogantné jednanie a samoľúbosť. Napriek svojim vojenským kvalitám však mal často problémy pri jednaní s nižšími nadriadenými. To však nebolo žiadnou prekážkou toho že bol v Británii ako aj medzi svojimi vojakmi dosť populárny.[1]

Montgomery stál do februára 1946 na čele britskej okupačnej správy v Nemecku. Potom sa stal náčelníkom generálneho štábu Britského impéria. Toho istého roku mu bol udelený titul 1. vikomt Montgomery z El Alamejnu. V apríli 1951 sa stal zástupcom najvyššieho veliteľa NATO. Do výslužby odišiel 18. septembra 1958.