Operácia Avalanche
Operácia Avalanche alebo invázia spojencov do Talianska bola spojenecká operácia, ktorá prebiehala od 3. septembra do 16. septembra 1943. Spojeneckému útoku velili generál Harold Alexander - (britská 15. armádna skupina), Bernard Montgomery - (britská 9. armáda) a Mark Wayne Clark - (americká 5. armáda). Operácia nasledovala po úspešnom vylodení na Sicíliu. Hlavná sila spojencov sa vylodila okolo Salerna na západnom pobreží (5. armáda), zatiaľ dve podporné operačné skupiny sa vylodili v Kalábrii (Operácia Baytown - 9.armáda) a Tarente (Operácia Slapstick).
Operácia Avalanche | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť bojov talianskeho ťaženia počas druhej svetovej vojny | |||||||
Vylodenie spojeneckých vojakov a vozidiel pri Salerne počas operácie Avalanche. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Velitelia | |||||||
Sila | |||||||
190 000 vojakov | 100 000 vojakov | ||||||
Straty | |||||||
2 009 mŕtvych 7 050 ranených 3 501 nezvestných |
3 500 mŕtvych, ranených a nezvestných |
Proti útočníkom stála nemecká desiata armáda pod velením generálplukovníka Heinricha von Vietinghoff-Scheel. Táto podliehala vrchnému veliteľstvu Juh generála poľného maršala Alberta Kesselringa.
Priebeh operácie
V skorých ranných hodinách 9. septembra sa vylodili tri prápory Rangers pri Amalfi východne od Salerna. Južne od Salerna sa na ľavom krídle vylodila 46. a 56. divízia X. britského zboru generálporučíka R. McCreeryho, ktorá bola začlenená do 5. americkej armády, kvôli nedostatku amerických vojakov. Ešte južnejšie, na pravom krídle sa vylodili 36. a 45. pešia americká divízia VI. zboru. Spočiatku prebiehala operácia dobre, aj napriek tomu že neskúsená 36. pešia divízia bola od začiatku pod silnou a presnou paľbou. Britské jednotky postúpili do vnútrozemia aby obsadili letisko pri Montecorvino. Spojenci predmostie dostatočne neposilňovali a Nemci prisúvali dostupné jednotky. 12. septembra začali protiútok, ktorým zatlačili americké jednotky späť na pláže. Po zrútení obrany v priestore 45. americkej divízie sa podarilo rozdeliť americké sily a nemecké tanky boli 13. septembra schopné takmer dosiahnuť pláž. Generál Clark mobilizoval aj nebojový personál (kuchárov, pisárov a štábnych dôstojníkov) a v noci dorazili na posilnenie aj dva prápory 82. výsadkovej divízie a ďalšie jednotky.
Súčasne s vylodením pri Salerne začala Montgomeryho armáda postup zo Sicílie cez Messinský prieliv do Kalábrie. Jeho postup z juhu, spolu z intenzívnym námorným ostreľovaním a delostrelectvom 5. armády pri Salerne prinútili 16. septembra Nemcov k stiahnutiu do hôr. 18. septembra sa spojili VI. a X. zbor a 20. septembra sa spojili jednotky Clarkovej a Mongomeryho armády. [1][2]
Neapol bol oslobodený 1. októbra 1943, krátko po tom, čo v meste vypuklo povstanie. Nemci boli nútení organizovať obranu južne od Ríma na tzv. Gustavovej línii. Začala sa dlhá kampaň bojov na Apeninskom polostrove.
Referencie
- BISHOP, Chris. Organizace a bojište německé pěchoty ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2009. 192 s. ISBN 978-80-256-0145-7. (česky)
- HASKEW, Michael E.. Organizace a bojište západních spojenckých vojsk ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2011. 192 s. ISBN 978-80-256-0360-4. (česky)