Operácia Avalanche

Operácia Avalanche alebo invázia spojencov do Talianska bola spojenecká operácia, ktorá prebiehala od 3. septembra do 16. septembra 1943. Spojeneckému útoku velili generál Harold Alexander - (britská 15. armádna skupina), Bernard Montgomery - (britská 9. armáda) a Mark Wayne Clark - (americká 5. armáda). Operácia nasledovala po úspešnom vylodení na Sicíliu. Hlavná sila spojencov sa vylodila okolo Salerna na západnom pobreží (5. armáda), zatiaľ dve podporné operačné skupiny sa vylodili v Kalábrii (Operácia Baytown - 9.armáda) a Tarente (Operácia Slapstick).

Operácia Avalanche
Súčasť bojov talianskeho ťaženia počas druhej svetovej vojny

Vylodenie spojeneckých vojakov a vozidiel pri Salerne počas operácie Avalanche.
Dátum 3. september - 16. september 1943
Miesto Salerno, Kalábria, Tarent, Taliansko
Výsledok Víťazstvo spojencov
Protivníci
Spojené kráľovstvo
USA
Kanada
India
Nacistické Nemecko
Taliansko
Velitelia
Bernard Montgomery
Harold Alexander
Mark Wayne Clark
Albert Kesselring
Heinrich von Vietinghoff-Scheel
Sila
190 000 vojakov 100 000 vojakov
Straty
2 009 mŕtvych
7 050 ranených
3 501 nezvestných
3 500 mŕtvych, ranených a nezvestných

Proti útočníkom stála nemecká desiata armáda pod velením generálplukovníka Heinricha von Vietinghoff-Scheel. Táto podliehala vrchnému veliteľstvu Juh generála poľného maršala Alberta Kesselringa.

Priebeh operácie

V skorých ranných hodinách 9. septembra sa vylodili tri prápory Rangers pri Amalfi východne od Salerna. Južne od Salerna sa na ľavom krídle vylodila 46. a 56. divízia X. britského zboru generálporučíka R. McCreeryho, ktorá bola začlenená do 5. americkej armády, kvôli nedostatku amerických vojakov. Ešte južnejšie, na pravom krídle sa vylodili 36. a 45. pešia americká divízia VI. zboru. Spočiatku prebiehala operácia dobre, aj napriek tomu že neskúsená 36. pešia divízia bola od začiatku pod silnou a presnou paľbou. Britské jednotky postúpili do vnútrozemia aby obsadili letisko pri Montecorvino. Spojenci predmostie dostatočne neposilňovali a Nemci prisúvali dostupné jednotky. 12. septembra začali protiútok, ktorým zatlačili americké jednotky späť na pláže. Po zrútení obrany v priestore 45. americkej divízie sa podarilo rozdeliť americké sily a nemecké tanky boli 13. septembra schopné takmer dosiahnuť pláž. Generál Clark mobilizoval aj nebojový personál (kuchárov, pisárov a štábnych dôstojníkov) a v noci dorazili na posilnenie aj dva prápory 82. výsadkovej divízie a ďalšie jednotky.

Súčasne s vylodením pri Salerne začala Montgomeryho armáda postup zo Sicílie cez Messinský prieliv do Kalábrie. Jeho postup z juhu, spolu z intenzívnym námorným ostreľovaním a delostrelectvom 5. armády pri Salerne prinútili 16. septembra Nemcov k stiahnutiu do hôr. 18. septembra sa spojili VI. a X. zbor a 20. septembra sa spojili jednotky Clarkovej a Mongomeryho armády. [1][2]

Neapol bol oslobodený 1. októbra 1943, krátko po tom, čo v meste vypuklo povstanie. Nemci boli nútení organizovať obranu južne od Ríma na tzv. Gustavovej línii. Začala sa dlhá kampaň bojov na Apeninskom polostrove.


Referencie

  1. BISHOP, Chris. Organizace a bojište německé pěchoty ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2009. 192 s. ISBN 978-80-256-0145-7. (česky)
  2. HASKEW, Michael E.. Organizace a bojište západních spojenckých vojsk ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2011. 192 s. ISBN 978-80-256-0360-4. (česky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.