Bedřich Hrozný

Vyštudoval gymnázium v Kolíne (1897), kde sa naučil základom hebrejčiny a arabčiny. Vo svojich štúdiách pokračoval na bohosloveckej fakulte na Viedenskej univerzite, tu sa venoval aj ďalším orientálnym jazykom, predovšetkým asýrčine, aramejčine, etiópčine, sanskritu a sumerčine. Pozornosť venoval štúdiu klinového písma, ktoré bolo v treťom až prvom tisícročí pred Kr. rozšírené po celom území Mezopotámie, rovnako ako v Malej Ázii a Perzii, a ktorým boli zaznamenané písomné prejavy starovekých Sumerov, Akkadčanov (Asýranov a Babylončanov), Peržanov aj Chetitov. Orientalistiku študoval ešte na berlínskej univerzite.

V roku 1904 odišiel do Turecka, Sýrie, Palestíny a Egypta, kde sa podieľal na prekladoch klinopisných textov. Po návrate do Viedne pracoval B. Hrozný v Univerzitnej knižnici, kde roku 1909 získal definitívu. V tomto roku sa aj oženil.

V roku 1906 bol v Malej Ázii (asi 150 km severovýchodne od Ankary) nemeckou expedíciou objavený veľký archív chetitských kráľov, ktorý obsahoval množstvo hlinených tabuliek popísaných už známym klinovým písmom, ale neznámou rečou, ktorá vzdorovala mnohým bádateľom. Bedřich Hrozný uprostred prvej svetovej vojny predložil rozlúštenie tohoto problému súčasne s prvým stručným nárysom pravidiel tohoto jazyka, ktorým bol, ako sa ukázalo, jazyk chetitský. Okrem toho Hrozný zistil, že chetitčina patrí ku skupine tzv. indoeurópskych jazykov a je teda príbuzná s gréčtinou, latinčinou, indickými jazykmi apod.

Po vzniku Česko-Slovenska (1918) bol vymenovaný za profesora klinopisu a dejín starého Orientu na pražskej univerzite.

V roku 1924 získal peniaze na prvú českú expedíciu do Šech Sadu, kde v apríli toho istého roku začali výkopy. Neskôr kopal na pahorku Tell Erfád (severná Sýria), kde vykopal pozostatky gréckych stavieb, veľké množstvo keramiky, terakotových sošiek.

V roku 1925 sa Hroznému na ďalšej expedícii (Kaisarií na kopci Kültepe) podarilo pri vykopávkach v Malej Ázii objaviť asi 1 000 hlinených tabuliek, popísaných klinovým písmom a obsahujúcich zmluvy a listy asýrskych kupcov. Je zaujímavé, že keď chcel kopať i v okolí kopca Kültepe, musel odkúpiť priľahlú lúku, a ako jej majiteľa nechal zapísať Československý štát. Pri týchto vykopávkach bolo nájdené chetitské mesto Kaneš. V novembri 1925 sa musel vrátiť do Československa.

V roku 1929 založil Orientálny archív. Hrozný prednášal na mnohých univerzitách a jeho prednášky boli veľmi úspešné.

Roku 1939 mal možnosť emigrovať, ale on to odmietol, roku 1940 mu bolo ponúknuté miesto na ministerstve školstva, ktoré tiež odmietol.

Dňa 12. novembra 1952 bol vymenovaný členom novozaloženej Československej akadémie vied.

Napísal seminárnu prácu na téma Peniaze v Starej Babylonii a v roku 1913 vydal Obilie v starej Babylonii, mimo týchto prác vyšiel celý rad jeho prednášok a prekladov.

• Das Getreide im alten Babylonien. Viedeň 1914
• Die Lösung des hethitischen Problems. (Mitteilungen der deutschen Orientgesellschaft, č. 56
• Die Sprache der Hethiter, ihr Bau und ihre Zugehörigkeit zum indogermanischen Sprachstamm. Ein Entzifferungsversuch. Lipsko 1916-1917
• Ueber die Völker und Sprachen des alten Chatti-Landes. Lipsko 1920.
• Code Hittite. Paríž 1922
• Les inscriptions hittites hiéroglyphique. Essai de déchiffrement. Praha 1933-1937
• Nejstarší dějiny Přední Asie, Indie a Kréty. Praha, Melantrich 1948 (3. vydanie)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bedřich Hrozný