Bank of England

Bank of England (doslova: Banka Anglicka) alebo Anglická banka je centrálna banka Spojeného kráľovstva. Prezývajú ju The Old Lady of Threadneedle Street (doslova: Stará dáma z Threadneedle Street) alebo len Old Lady (doslova: Stará dáma).

Budova Anglickej banky

Funkcie banky

Vykonáva všetky funkcie centrálnej banky: spravuje menu štátu, sleduje a upravuje množstvo peňazí v obehu. Vykonáva dohľad nad ostatnými bankami a poskytuje im úvery a spravuje rezervy štátu.

Banka má výhradné právo na emisiu bankoviek v Anglicku a Walese. Zastáva funkciu bankára pre vládu aj pre ostatné banky. Spravuje zlatú rezervu a v minulosti plnila kontrolné funkcie v bankovom sektore. Výbor pre monetárnu politiku od roku 1997 určoval oficiálnu úrokovú mieru. S rozhodnutím posilniť nezávislosť rozhodovania centrálnej banky bola zodpovednosť za vládny dlh prevedená v roku 1998 na novozriadený Úrad pre správu štátneho dlhu, ktorý tiež spravuje od roku 2000 účet štátneho rozpočtu. Banka spravuje vládny Konsolidačný fond.

Škótske banky a banky Severného Írska si udržali právo emisie vlastných bankoviek, ale musia byť deponované bankovkami rovnakej hodnoty u Anglickej banky, s výnimkou niekoľkých miliónov libier, reprezentujúcim hodnotu bankoviek, ktoré tieto banky vydali do roku 1845.

Dejiny

Banku založil Škót William Paterson v roku 1694 s cieľom stať sa vládnou bankou. Ponúkol vláde pôžičku 1,2 milióna libier, za čo požadoval, aby bola banka vymenovaná za centrálnu banku (The Governor and Company of the Bank of England) s právom vydávať bankovky. Kráľovský patent, povoľujúci túto činnosť bol vydaný 27. júla 1694.

Štátny rozpočet bol vtedy takom zlom stave, že v podmienkach pôžičky bol ročný 8% úrok a ročný poplatok vo výške 4 000 £ za správu dlhu. Prvým guvernérom bol sir John Houblon, ktorého podobizeň je zachytená na 50-librovej bankovke, vydanej v roku 1990. Povolenie bolo obnovené v rokoch 1742, 1764 a 1781. Banka sa pôvodne nachádzala nad antickým Mithrasovým chrámom pri Walbrook. Mithras bol okrem iného bohom obchodu, čo bolo vhodné spojenie pre túto banku. V roku 1734 sa banka presťahovala do súčasnej lokality na Threadneedle Street.

V roku 1844 zákon Bank Charter Act zviazal emisiu bankoviek so stavom zlatých rezerv a dal bankám právo vydávať bankovky. Len niekoľko bánk pokračovalo vo vydávaní bankoviek do tej doby, než boli prevzaté v 30. rokoch 20. storočia Anglickou bankou. Škótske a severoírske banky si toto právo podržali. V roku 1870 bola centrálnej banke zverená zodpovednosť za stanovenie úrokovej miery.

V priebehu rokov 19201944, kedy bol jej guvernérom Montagu Norman, zrušila činnosti súvisiace s komerčnou činnosťou. V roku 1946 bola banka zoštátnená.

Emisie bankoviek

Anglická banka vydáva bankovky od roku 1694. Bankovky boli pôvodne ručne maľované a hoci od roku 1725 už boli čiastočne tlačené, pokladníci ich museli podpisovať, aby sa stali platnými. Bankovky boli plne tlačené od roku 1855. Do roku 1928 boli bankovky označované ako biele bankovky (White Notes) - s čiernou potlačou lícnej strany a prázdnou rubovou stranou. V 20. storočí boli biele bankovky vydávané v nominálnych hodnotách 5 až 1 000 libier, v 18. a 19. storočí v rozmedzí 1 a 2 libry.

22. novembra 1928 banka vydala prvýkrát bankovky v hodnotách 10 pencí a 1 libry, po tom čo prevzala zodpovednosť za tieto hodnoty od doby v roku 1914 po vyhlásení prvej svetovej vojny, kedy boli z obehu stiahnuté zlaté mince týchto hodnôt.

V priebehu druhej svetovej vojny v roku 1943 vyrábalo Nemecko falzifikáty bankoviek v hodnotách 5 až 50 libier v počte asi 500 000 kusov mesačne. Pôvodným zámerom bolo vypúšťať tieto bankovky z lietadiel nad Anglickom a destabilizovať tak anglickú ekonomiku. Nakoniec bolo výhodnejšie vybaviť týmito bankovkami nemeckých agentov, aby nimi platili svoje náklady pri operáciách v rámci Európy.

10 šilingov

Prvé bankovky v hodnote 10 šilingov vydala Anglická banka 22. novembra 1928. Bankovka obsahuje obrázok Británie a rys bankoviek vydávaných od roku 1694. Prevládajúcou farbou bola čiernohnedá. Na rozdiel od ostatných bankoviek a rovnako ako bankovka hodnoty 1 libry nebola táto bankovka datovaná, ale identifikovaná menom hlavného pokladníka v dobe vydania. Od roku 1940 bola bankovka doplnená o kovový bezpečnostný pásik a farba bola, v čase vojny, zmenená na svetle fialovú. V roku 1960 bola nahradená vzorom Série C, keď kráľovná Alžbeta II. súhlasila s použitím svojho portrétu na bankovkách. Bankovka tejto hodnoty bola stiahnutá z obehu v roku 1969 po tom, čo bola do obehu uvedená 50 pencová minca.

1 libra

Prvá bankovka tejto hodnoty od roku 1845 bola vydaná Anglickou bankou 22. novembra 1928. Bankovka obsahuje obrázok Británie a rys bankoviek vydávaných od roku 1694. Prevládajúcou farbou bola zelená. Na rozdiel od ostatných bankoviek a rovnako ako bankovka hodnoty 10 pencí, nebola táto bankovka datovaná, ale identifikovaná menom hlavného pokladníka v dobe vydania. Od roku 1940 bola bankovka doplnená o kovový bezpečnostný pásik a farba bola, v čase vojny, zmenená na ružovú. V roku 1960 bola nahradená vzorom Série C, keď kráľovná Alžbeta II. súhlasila s použitím svojho portrétu na bankovkách. V roku 1977 bola vydaná Séria D s podobizňou Isaaca Newtona na rubovej strane, ale po tom, čo bola v roku 1983 uvedená do obehu 1 librová minca, bola táto bankovka stiahnutá z obehu.

5 libier

Prvá bankovka Anglickej banky s hodnotou 5£ bola vydaná v roku 1793 ako riešenie potreby bankoviek s menšou nominálnou hodnotou, miesto zlatých mincí v dobe Francúzskej revolúcie (do tej doby existovala bankovka s najmenšou hodnotou 10£). Bankovka tohto vzoru, označovaná ako Biela peťlibrovka (čierna potlač na bielom pozadí), bola používaná bez zmeny až do roku 1957, kedy bola nahradená farebnou bankovkou Série B s prevládajúcou tmavomodrou farbou. Táto bankovka bola nahradená v roku 1963 bankovkou Séria C, na ktorej bola použitá podobizeň kráľovnej Alžbety II. V roku 1971 bola vydaná ilustrovaná päťilibrovka Série D, na ktorej bol starší portrét kráľovnej a na rubovej strane bol zobrazený vojvoda z Wellingtonu.

7. júna 1990 bola vydaná bankovka Série E. Prevládajúca farba tejto bankovky je tyrkysová modrá a boli tu použité ochranné prvky proti falšovaniu. Spočiatku bola na rubovej strane podobizeň železničného konštruktéra George Stephensona, ale od 21. mája 2002 bola uvedená nová Séria E s podobizňou väzenskej reformátorky Elizabety Fryovej. Niekoľko miliónov bankoviek s podobizňou G. Stephensona bolo zničených po tom, čo sa zistilo, že je na bankovke uvedený chybný dátum jeho úmrtia. Platnosť týchto bankoviek bola ukončená 21. októbra 2003, kedy bolo v obehu ešte asi 54 miliónov týchto bankoviek. Pôvodné bankovky s podobizňou E. Fryove boli stiahnuté z obehu po tom, čo sa zistilo, že atrament použitý na sériové číslo je nekvalitný a je možné ho odstrániť.

10 libier

Prvá bankovka tejto hodnoty bola vydaná roku 1759, kedy vplyvom sedemročnej vojny došlo k nedostatku zlata. Po tom, čo bola po druhej svetovej vojne stiahnutá z obehu, objavila sa v polovici 60. rokov Séria C s prevládajúcou hnedou farbou. Ilustrovaná verzia Série D bola vydaná začiatkom 70. rokov, na rubovej strane s podobizňou ošetrovateľky Florence Nightingaleovej. Táto bankovka bola začiatkom 90. rokov nahradená bankovkou Série E s prevládajúcou oranžovou farbou. Rub bankovky obsahoval podobizeň Charlesa Dickensa. Táto bankovka bola stiahnutá z obehu v júli 2003 a v roku 2000 bola uvedená do obehu ďalšia verzia Série E s podobizňou Charlesa Darwina.

20 libier

Po druhej svetovej vojne sa bankovka tejto hodnoty objavila až začiatkom 70. rokov vo verzii Série D. Prevládajúcou farbou tejto bankovky bola purpurová. Rub bankovky zobrazoval sochu Williama Shakespeara a balkónovú scénu z jeho hry Rómeo a Júlia. V roku 1992 bola nahradená bankovkou Série E s podobizňou fyzika Michaela Faradaya. Do roku 1999 bola táto bankovka veľmi často falšovaná, a tak bola ako prvá nahradená bankovkou Série E s výraznejšou číslicou, s hodnotou bankovky na ľavej hornej lícovej strane a s podobizňou sira Edwarda Elgara a worcesterskou katedrálou.

50 libier

Bankovka tejto hodnoty sa prvýkrát objavila v roku 1981 vo verzii Série D s podobizňou architekta Christophera Wrena a jeho plánu na rekonštrukciu katedrály svätého Pavla na rubovej strane. V roku 1990 bola vydaná bankovka Série E, vydaná k nadchádzajúcemu tristoročnému výročiu Anglickej banky s podobizňou jej prvého guvernéra, sira Johna Houblona. Na bankovke bol prvýkrát použitý na ochranu proti falšovaniu hologram, ktorý bol následne použitý u bankoviek druhej verzie Série E aj na bankovkách iných hodnôt.

1 000 000 libier

Bankovky vydané bankami v Škótsku a Severnom Írsku musia byť kryté zodpovedajúcim množstvom bankoviek Anglickej banky. Z dôvodu veľkého množstva bankoviek, vydávaných týmito bankami, sú na vylučovanie použité bankovky s nominálnou hodnotou 1 000 000 libier. Tieto sú použité iba pre vnútornú potrebu Anglickej banky a nikdy sa neobjavili v obehu.

Hlavní pokladníci Anglickej banky

  • John Kendrick 1694
  • Thomas Speed 1694-1699
  • Thomas Madockes 1699-1739
  • James Collier (spolu s Danielom Race) 1739-1751
  • Ellas Simes (spolu s Danielom Race) 1751-1759
  • Daniel Race 1759-1775
  • Charles Jewson 1775-1778
  • Abraham Newland 1778-1807
  • Henry Hase 1807-1829
  • Thomas Rippon 1829-1835
  • Matthew Marshall 1835-1864
  • William Miller 1864-1866
  • George Forbes 1866-1873
  • Frank May 1873-1893
  • Horace George Bowen 1893-1902
  • John Gordon Nairne 1902-1918
  • Ernest Musgrave Harvey 1918-1925
  • C.Patrick Mahon 1925-1929
  • Basil G. Catterns 1929-1934
  • Kenneth O. Peppiatt 1934-1949
  • Percival S. Beale 1949-1955
  • Leslie K. O'Brien 1955-1962
  • Jasper Q. Hollom 1962-1966
  • John S. Fforde 1966-1970
  • John B. Page 1970-1980
  • David H. F. Somerset 1980-1988
  • G. Malcolm Gill 1988-1991
  • Graham E. A. Kentfield 1991-1998
  • Merlyn Lowtherová 1999-2003 (prvá žena v tejto funkcii)
  • Andrew Bailey 2004 -

Guvernéri Anglickej banky

  • Sir John Houblon (1694-1697)
  • Sir William Scawen (1697-1699)
  • Nathaniel Tench (1699-1701)
  • John Ward (1701-1703)
  • Abraham Houblon (1703-1705)
  • Sir James Bateman (1705-1707)
  • Francis Eyles (1707-1709)
  • Sir Gilbert Heathcote (1709-1711)
  • Nathaniel Gould (1711-1713)
  • John Rudge (1713-1715)
  • Sir Peter Delme (1715-1717)
  • Sir Gerard Conyers (1717-1719)
  • John Hanger (1719-1721)
  • Sir Thomas Scawen (1721-1723)
  • Sir Gilbert Heathcote (1723-1725)
  • William Thompson (1725-1727)
  • Humphry Morice (1727-1729)
  • Samuel Holden (1729-1731)
  • Sir Edward Bellamy (1731-1733)
  • Horatio Townshend (1733-1735)
  • Bryan Benson (1735-1737)
  • Thomas Cooke (1737-1740)
  • Delillers Carbonnel (1740-1741)
  • Stamp Brooksbank (1741-1743)
  • William Fawkener (1743-1745)
  • Charles Savage (1745-1747)
  • Benjamin Longuet (1747-1749)
  • William Hunt (1749-1752)
  • Alexander Sheaf (1752-1754)
  • Charles Palmer (1754-1756)
  • Matthews Beachcroft (1756-1758)
  • Merrik Burrell (1758-1760)
  • Bartholomew Burton (1760-1762)
  • Robert Marsh (1762-1764)
  • John Weyland (1764-1766)
  • Matthew Clarmont (1766-1769)
  • William Cooper (1769-1771)
  • Edward Payne (1771-1773)
  • James Sperling (1773-1775)
  • Samuel Beachcroft (1775-1777)
  • Peter Gaussen (1777-1779)
  • Daniel Booth (1779-1781)
  • William Ewer (1781-1783)
  • Richard Neave (1783-1785)
  • George Peters (1785-1787)
  • Edward Darell (1787-1789)
  • Mark Weyland (1789-1791)
  • Samuel Bosanquet (1791-1793)
  • Godfrey Thornton (1793-1795)
  • Daniel Giles (1795-1797)
  • Thomas Raikes (1797-1799)
  • Samuel Thornton (1799-1801)
  • Job Mathew (1801-1802)
  • Joseph Nutt (1802-1804)
  • Benjamin Winthrop (1804-1806)
  • Beeston Long (1806-1808)
  • John Whitmore (1808-1810)
  • John Pearse (1810-1812)
  • William Manning (1812-1814)
  • William Mellish (1814-1816)
  • Jeremiah Harman (1816-1818)
  • George Dorrien (1818-1820)
  • Charles Pole (1820-1822)
  • John Bowden (1822-1824)
  • Cornelius Buller (1824-1826)
  • John Baker Richards (1826-1828)
  • Samuel Drewe (1828-1830)
  • John Horsley Palmer (1830-1833)
  • Richard Mee Raikes (1833-1834)
  • James Pattison (1834-1837)
  • Timothy Abraham Curtis (1837-1839)
  • Sir John Rae Reid (1839-1841)
  • Sir John Henry Pelly (1841-1842)
  • William Cotton (1842-1845)
  • John Benjamin Heath (1845-1847)
  • William Robinson Robinson (apríl 1847 - august 1847)
  • James Morris (1847-1849)
  • Henry James Prescot (1849-1851)
  • Thomson Hankey (1851-1853)
  • John Gellibrand Hubbard (1853-1855)
  • Thomas Matthias Weguelin (1855-1857)
  • Sheffield Neave (1857-1859)
  • Bonamy Dobree (1859-1861)
  • Alfred Latham (1861-1863)
  • Kirkman Daniel Hodgson (1863-1865)
  • Henry Lancelot Holland (1865-1867)
  • Thomas Newman Hunt (1867-1869)
  • Robert Wigram Crawford (1869-1871)
  • George Lyall (1871-1873)
  • Benjamin Buck Greene (1873-1875)
  • Henry Hucks Gibbs (1875-1877)
  • Edward Howley Palmer (1877-1879)
  • John William Birch (1879-1881)
  • Henry Riversdale Grenfell (1881-1883)
  • John Saunders Gillie (1883-1885)
  • James Pattison Currie (1885-1887)
  • Mark Wilks Collet (1887-1889)
  • William Lidderdale (1889-1892)
  • David Powell (1892-1895)
  • Albert George Sandeman (1895-1897)
  • Hugh Colin Smith (1897-1899)
  • Samuel Steuart Gladstone (1899-1901)
  • Augustus Prevost (1901-1903)
  • Samuel Hope Morley (1903-1905)
  • Alexander Falconer Wallace (1905-1907)
  • William Middleton Campbell (1907-1909)
  • Reginald Eden Johnston (1909-1911)
  • Alfred Clayton Cole (1911-1913)
  • Walter Cunliffe, barón Cunliffe (1913-1918)
  • Sir Brien Ibrican Cokayne (1918-1920)
  • Sir Montagu Collet Norman (1920-1944)
  • Thomas Sivewright Catto (1944-1949)
  • Cameron Fromanteel Cobbold (marec 1949 - 30. jún 1961)
  • George Rowland Stanley Baring (1. júl 1961 - 1966)
  • Sir Leslie O'Brien (1966-1973)
  • Gordon Richardson (1973-1983)
  • Robin Leigh-Pemberton (1983-1993)
  • Sir Edward George (1993 - 30.jún 2003)
  • Mervyn Allister King (1. júl 2003 -)

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bank of England na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.