Juta (surovina)

Jutovník (Chorchorus) patrí k rodine lipovitých (Tiliaceae). Z priemyselného hľadisku sú významné predovšetkým 2 jeho druhy Corchorus olitorius (známy pod obchodným názvom Tossa) a Corchorus capularis (biela juta). Okrem týchto dvoch druhov sú známe aj Mesta, Bimli a iné. Za nepravú jutu je niekedy považovaná čínska juta (Abutilon theophrasti), jávska juta, gambo alebo bombajské konope a ďalšie rastliny rôznych druhov. Popri bavlníkoch, ľane a konope patrí jutovník medzi najdôležitejšie prirodzene vláknité rastliny. Priemyselne zaujímavé sú predovšetkým stonky jutovníkov.

Juta, podobne ako ľan, sa spracováva máčaním v studenej vode, približne 10 až 20 dní, pričom nasleduje pranie a sušenie. Vlákna majú vysoký obsah lignínu (cca 12 %), sú krehké, strácajú pevnosť v ťahu pri vystavení svetlu, majú malú odolnosť voči vlhkosti a kyselinám. Juta je navyše veľmi hygroskopické prírodné vlákno.

90 % svetovej produkcie juty je dopestovanej v Indii.

Kvalitnejšia juta by mala mať ľahkú žltkastú až červenkastú a lesklú farbu. Nižšie hodnotené stupne majú hnedastú až zelenkavú farbu. Strata lesku (matnutie) a hnedej na zelené vlákna sú indikátorom nesprávneho máčania vo vode (kalné vody) alebo pôsobením kyseliny.

Zatuchnutý zápach juty je príznakom plesne a hniloby. Vzhľadom na vysokú citlivosť na vlhkosť a skutočnosť, že výrobky z juty sú prevážané na lode člnmi, mala by byť vykonaná skúška na prítomnosť dusičnanu strieborného, keďže môže dôjsť k poškodeniu morskou vodou.

Je veľmi náročné uviesť maximálny čas skladovania, pretože juta je veľmi citlivá na poškodenie vlhkosťou.

Juta sa používa predovšetkým na výrobu obalových materiálov (vrecia, tašky, podložky apod), bytového textilu, behúňov, kobercov a izolácie káblov.

Vzhľadom na nižšiu pružnosť vlákna sú jutové vrecia dôležitým faktorom v námornej doprave. Používajú sa predovšetkým na prepravu poľnohospodárskych výrobkov, ako je káva, kakao, obilniny a koreniny.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juta (surovina)