Aspergil čierny

Aspergil čierny[1] (lat. Aspergillus niger) je často sa vyskytujúca huba (pleseň) z rodu aspergil.

aspergil čierny
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Aspergillus niger
Van Tieghem, 1867
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Spôsobuje ochorenie s názvom „čierna pleseň“ na ovocí a zelenine, napr. hroznovom víne, cibuli alebo arašidoch a je častým kontaminantom potravín. Táto pleseň je veľmi rozšírená v pôde a často sa vyskytuje aj vo vnútornom prostredí, kde jej čierne kolónie môžu byť zamenené s kolóniami plesne Stachybotrys (takisto sa označuje ako „čierna pleseň“).[2]

U niektorých kmeňov aspergila čierneho sa zistilo, že produkujú silné mykotoxíny nazývané ochratoxíny,[3] iné zdroje s tím však nesúhlasia a považujú to za nesprávnu identifikáciu druhu huby. Ale niektoré dôkazy naznačujú, že niektoré kmene Aspergillus niger skutočne produkujú ochratoxín A.[2][4]

Patogenita

Choroby rastlín

Aspergil čierny spôsobuje čiernu pleseň na cibuli. Infekcia sadeníc cibule aspergilom čiernym môže byť systémová a prejaví sa iba za priaznivých podmienok. Aspergil čierny spôsobuje bežne pozberové ochorenie cibule. Huba napáda aj arašidy a hrozno.

Choroby človeka a zvierat

Aspergil čierny spôsobuje ochorenie človeka, menej často ako ostatné druhy rodu aspergil, samozrejme, ak človek vdýchne veľké množstvo spor, môže sa u neho vyvinúť závažné ochorenie, aspergilóza. Aspergilóza sa často vyskytuje hlavne u pracovníkov v záhradníctve, ktorí vdychujú rašelinový prach, obsahujúci veľké množstvo spor húb rodu aspergil. Spory húb boli nájdené aj v stenách hrobiek starovekých Egypťanov, a možno ich teda vdýchnuť, pokiaľ sa príslušné miesto rozruší. Aspergil čierny je jedna z najčastejších príčin otomykózy (hubovej infekcie uší), ktorá spôsobuje bolesť, dočasnú stratu sluchu a v ťažkých prípadoch aj poškodenie zvukovodu a bubienku.

Využitie v priemysle

Aspergil čierny sa umelo kultivuje pre priemyselnú výrobu mnoho rôznych látok. Rôzne kmene tejto huby môžu priemyselne vyrábať kyselinu citrónovú (E330) a kyselinu glukónovú (E574), boli hodnotené WHO ako prijateľné pre denné používanie. fermentácia pomocou aspergilu čierneho je americkou FDA „všeobecne považovaná za bezpečnú“ (GRAS).[5]

Priemyselná fermentácia pomocou aspergilu čierneho produkuje veľa užitočných enzýmov. Napríklad glukoamyláza Aspergillus niger sa využíva na výrobu fruktózneho kukuričného sirupu, pektináza sa zas používa na čírenie muštu a vína. α-galaktózidáza, enzým, ktorý štepí niektoré zložité cukry, je súčasťou beanu a iných liečiv, o ktorých výrobcovia tvrdia, že znižujú flatulenciu. Iné použitie aspergilu čierneho v biotechnologickom priemysle je výroba magnetických izotopových variantov biologických molekúl pre NMR analýzu.

Iné použitie

V roku 2006 bolo oznámené, že RNáza vylučovaná aspergilom čiernym nazývaná actibind má antiangiogenné a antikarcinogénne vlastnosti.

Aspergil čierny sa aj kultivuje na extrakciu enzýmov glukózaoxidázy (GO) a alfa-galaktózidázy (AGS). Glukózaoxidáza sa používa pri návrhu biosenzorov glukózy, vďaka vysokej afinite pre β-D-glukózu.[6] Alfa-galaktózidázu je možné vyrábať fermentáciou pomocou aspergilu čierneho; používa sa na hydrolýzu väzieb alfa 1-6 v melibióze, rafinóze a stachyóze.

Výskum publikovaný v rokoch 2006 – 2008 skúmal prolylendoproteázu aspergilu čierneho (AN-PEP), mikrobiálnu prolylendoproteázu štiepiacu lepok. To má silné implikácie na liečbu celiakie alebo iných metabolických chorobných procesov s citlivosťou na lepok.[7] V decembri 2008 bola spustená placebo-kontrolovaná, dvojitá slepá štúdia, ktorá mala určiť účinnosť tohto enzýmu pri liečbe celiakie.[8]

Počas rozkvetu obchodu s ópiom sa vyrábalo chandoo ópium (určené na fajčenie) pomocou dlhodobej fermentácie surového ópia plesňou aspergil čierny a inými plesňami.[9].

Aspergil čierny je hlavným činidlom pri fermentácii čaju Pu-erh.[10]

Genetika

Vedcom sa podarilo úplne zanalyzovať genóm z dvoch rôznych kmeňov aspergilu čierneho.[11]

Referencie
  1. aspergil. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 409.
  2. Common and important species of fungi and actinomycetes in indoor environments. In: Microogranisms in Home and Indoor Work Environments. [s.l.] : [s.n.], 2001. S. 287 – 292.
  3. Abarca M, Bragulat M, Castellá G, Cabañes F. Ochratoxin A production by strains of Aspergillus niger var. niger. Appl Environ Microbiol, 1994, roč. 60, čís. 7, s. 2650 – 2. PMID 8074536.
  4. Schuster E, Dunn-Coleman N, Frisvad JC, Van Dijck PW. On the safety of Aspergillus niger--a review. Applied microbiology and biotechnology, august 2002, roč. 59, čís. 4 – 5, s. 426 – 35. DOI: 10.1007/s00253-002-1032-6. PMID 12172605.
  5. Inventory of GRAS Notices: Summary of all GRAS Notices [online]. . Dostupné online.
  6. Staiano, Maria, Paolo Bazzicalupo, Mose' Rossi, and Sabato D'Auria.
  7. Mitea C, Havenaar R, Drijfhout JW, Edens L, Dekking L, Koning F. Efficient degradation of gluten by a prolyl endoprotease in a gastrointestinal model: implications for coeliac disease.. Gut, 2008, roč. Jan;57, s. 25 – 32.
  8. MULDER, C.J.. Effect of Aspergillus Niger Prolyl Endoprotease (AN-PEP) Enzyme on the Effects of Gluten Ingestion in Patients With Coeliac Disease [online]. december, [cit. 2009-10-07]. Dostupné online.
  9. Calmette, L.C.A.. La fermentation de l'opium des fumeurs. Arch. Méd. Navale coloniale, 1892, roč. 57, s. 132 – 138.
  10. PETRO, Mike. Pu-erh, A Westerner's Quest [online]. [Cit. 2008-07-10]. Dostupné online.
  11. Pel H, de Winde J, Archer D, et al.. Genome sequencing and analysis of the versatile cell factory Aspergillus niger CBS 513.88. Nat Biotechnol, 2007, roč. 25, čís. 2, s. 221 – 31. DOI: 10.1038/nbt1282. PMID 17259976.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kropidlák černý na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.