Arméni v Rusku

Arméni patria v Rusku medzi významné národnostné skupiny. Žijú najmä v južných oblastiach Ruska a vo veľkých mestách.

Arménsky chrámový komplex v Moskve
Arménsky Chrám Vzkriesenia v Moskve z roku 1815
Arménsky chrám v Sankt Peterburgu
Arménsky kostol v Stavropoľskom kraji

Arméni sú národ indoeurópskeho pôvodu, ktorí žijú najmä na Kaukaze, ale vo veľkých skupinách žijú aj v iných štátoch sveta. Tento národ vytvoril jednu z najstarších indoeurópskych kultúr na Kaukaze a v Malej Ázii a patrí k prvým národom na svete, ktorý prijal kresťanstvo (ešte pred Milánskym ediktom v Rímskom impériu). Arménska diaspora vznikla už veľmi dávno, pretože Arméni boli vynikajúcimi kupcami. Arménska diaspóra sa rozšírila najmä po tureckej genocíde, ktorá vyhnala veľkú časť Arménov zo svojich pôvodných sídel do celého sveta.

Počty Arménov v Rusku

Podľa posledných údajov žije na území Ruska 1 182 388 Arménov. Neoficiálne je to podstatne viac. Udávajú sa aj počty okolo 3 500 000 obyvateľov. Je to preto, lebo mnohí Arméni sa už hlásia k ruskej národnosti a mnohí nemajú štátne občianstvo Ruskej federácie.
Najviac Arménov žije na juhu Ruska. Ide najmä o Krasnodarský kraj, kde ich oficiálne žije 281 680 (neoficiálne až okolo 1 000 000). Druhý najväčší počet arménskeho obyvateľstva žije v Stavropoľskom kraji - 161 324 (neoficiálne 500 000). V hlavnom meste Moskva sa k Arménom hlási 106 466 obyvateľov (neficiálne až okolo 700 000)V Rostovskej oblasti ich žije 110 727 (neoficiálne 400 000). Okrem toho žijú aj v druhom najväčšom meste Sankt Peterburg, na polostrove Krym medzi ruskou komunitou (patrí Ukrajine), vo Volgogradskej a Saratovskej oblasti, dokonca aj v Kaliningradskej oblasti v Pobaltí. Arménske komunity žijú takme vo všetkých väčších mestách Ruska.

poradie subjekt Ruskej federácie 1959[1] 1970[2] 1979[3] 1989[4] 2002
1 Krasnodarský kraj 78,176 98,589 120,797 182,217 274,566
2 Stavropoľský kraj 25,618 31,096 40,504 72,530 149,249
3 mesto Moskva 18,379 25,584 31,414 43,989 124,425
4 Rostovská oblasť 49,305 53,620 56,902 62,603 109,994
5 Moskovská oblasť 5,353 5,683 7,549 9,245 39,660
6 Volgogradská oblasť 2,898 4,229 6,784 26,974
7 Saratovská oblasť 1,046 1,815 3,531 6,404 24,976
8 Samarská oblasť 1,027 1,629 2,216 4,162 21,566
9 mesto Petrohrad 4,897 6,628 7,995 12,070 19,164
10 Severné Osetsko 12,012 13,355 12,912 13,619 17,147

Dejiny Arménov v Rusku

Prví Arméni prichádzajú na územie najstaršieho ruského štátu, ktorý sa volal Kyjevská Rus, už v roku 988 po prijatí kresťanstva kniežaťom Vladimírom z Byzancie. Z Konstantinopolu prichádzajú s gréckymi kňazmi a umelcami aj arménski architekti, maliari, lekári a kupci. Arméni totiž boli kresťanmi už od 4. storočia a na dvore byzantského cisára mali veľký vplyv (mnohé manželky byzantských cisárov mali arménsky pôvod). Arménski architekti boli veľmi pracovití a podpísali sa pod stavbu pravoslávnych chrámov po celej Rusi. Už počas existencie Kyjevskej Rusi tu žilo 40 000 Arménov.

V 12. a až v 15. storočí sa dostávajú na územie tatárskeho štátu Zlatá horda. V roku 1410 kronikári uvádzajú, že Arméni bojovali v radoch ruských vojsk proti Rádu nemeckých rytierov v slávnej bitke pri Grunwalde. Počas dobývania Kazane v roku 1552 arménski strelci slúžiaci v tatárskych oddieloch nestrieľali do ruských vojakov, ale strieľali nad ich hlavy. Ivan IV. zasvätil jednu časť Chrámu Vasila Blaženého sv. Grigorijovi, svätcovi z Arménska. V celej Ruskej ríši vznikali arménske kostoly, kupecké osady. Arméni podporovali ruskú štátnu moc a bojovali v prvých líniách ruskej armády. Vyznamenali sa v bojoch proti Napoleonovi, ale najmä vo vojnách proti Osmanskej ríši. Práve preto boli osmanskou a neskôr aj tureckou štátnou mocou perzekvovaní a vystavení mnohým krutým pogromom. Najväčší z nich sa uskutočnil v roku 1915. Vtedy boli Arméni obvinení zo spolupráce s Ruskom a stali sa obeťou jednej z najväčších genocíd v dejinách ľudstva. Fanatickí Turci nemilosrdne vyvraždili takmer 2 000 000 arménskych kresťanov na území západného Arménska (okolie jazera Van, malé Arménsko, ...). ďalšie stotisíce Arménov emigrovali do zahraničia (Francúzsko, USA, Argentína, ale aj Rusko). Turci začali najrv čistky v arménskej armáde, kde pozabíjali vojakov arménkeho a kresťanského pôvodu a potom v tisícoch vraždili arménskych civilistov (ženy, deti, nezastavili sa ani pred starcami). Turecko sa doteraz odmieta priznať k týmto zločinom. Príčinou tejto genocídy boli teda prirodzené sympatie a väzby dvoch kresťanských národov - Arménov a Rusov.

Náboženstvo Arménov v Rusku

Väčšina obyvateľov arménskeho pôvodu v Rusku vyznáva Arménsku apoštolskú cirkev. Je to jedna z najstarších východných kresťanských cirkví, ktoré vznikli oddelením od štátnej byzantskej cirkvi. Arméni sú prvým kresťanským národom, ktorý prijal kresťanstvo už na začiatku 4. storočia, a to v čase, keď bolo ešte v Rímskej ríši prenasledované. Arménski kresťania dokázali odolať tlaku islamizácie už od arabskej expanzie v 7. storočí a nezlomili ich ani útoky a teror Peržanov, Tamerlána a napokon osmanských Turkov. Príslušnosť k Arménskej apoštolskej cirkvi sa stala aj príslušnosťou k arménskym koreňom. Arméni si svoju vieru udržali aj v čase krutej tureckej genocídy. Turci zničili množstvo arménskych chrámov v celom západnom Arménsku a množstvo z nich zmenili na mešity. Nezničili však ducha arménskeho kresťanstva a národa. Arméni prežili aj obdobie ateizácie počas sovietskej vlády a pri sile ich udržiavala aj diaspora v zahraničí.

Malá časť arménskeho obyvateľstva Rusku sa hlási aj k arménskym katolíkom a niektorí k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Mnohé ruské mestá zdobia chrámy arménskych kresťanov (Moskva, Sankt Peterburg, Stavropoľ, Krasnodar, Samara, Saratov, Kazaň,...)

Významné osobnosti Arménov v Rusku
Sergej Viktorovič Lavrov

Z radov arménskej komunity v Rusku pochádzalo a pochádza veľké množstvo významných osobností Ruského impéria, Sovietskeho zväzu i súčasnej Ruskej federácie. Ide o osobnosti z radov kultúry (hudba, maliarstvo, architektúra, literatúra), športu, politiky, ekonomiky, armády, vedy a techniky a iných oblastí života.

Armáda
  • Michail Loris-Melikov (1825-1888), arménsky aristokrat, generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
  • Valerjan Grigorjevič Madatov (1782-1829), arménsky aristokrat, generál armády Ruského impéria, vyznamenal sa v napoleonských vojnách a vo vojnách proti Turecku a Perzii za oslobodenie Arménska a Gruzínska spod moslimskej nadvlády
  • Ivan Davidovič Lazarev (1820-1879), generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
  • Ivan Christoforovič Bagramian (1897-1982), významný dôstojník Červenej armády, maršal ZSSR, vyznamenal sa v bojoch proti nacistickému Nemecku

Politika
  • Sergej Viktorovič Lavrov (1950), ruský diplomat arménskeho pôvodu, ruský diplomat v OSN (1994-2004), od roku 2004 minister zahraničných vecí Ruskej federácie
  • Anastas Ivanovič Mikojan (1895-1978), sovietsky štátnik, komunista, prívrženec stalinizmu

Kultúra a šport
  • Aram Chačaturjan (1903-1978), ruský a sovietsky hudobný skladateľ, klavirista a dirigent arménskeho pôvodu
  • Artur Akopovič Grigorian (1985), ruský futbalista arménskeho pôvodu

Referencie
  1. Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1959 года.Национальный состав населения по регионам России
  2. Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1970 года.Национальный состав населения по регионам России
  3. Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1979 года.Национальный состав населения по регионам России
  4. Демоскоп Weekly - Всесоюзная перепись населения 1979 года.Национальный состав населения по регионам России

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.