Antonius a Kleopatra

Antonius a Kleopatra je tragédia Williama Shakespeara, ktorá vznikla približne v roku 1606.[1] Názov v prvom fóliovom vydaní: The Tragedie of Antonio and Cleopatra.

William Shakespeare čerpá zo Životopisov slávnych Grékov a Rímanov I.,II. od Plutarchosa.

Antonius a Kleopatra nadväzuje na tragédiu Williama Shakespeara Julius Caesar a v oboch prípadoch záverečnú reč Shakespeare zveril Oktavianovi. V centre deja stojí kráľovná Egypta Kleopatra VII., dcéra Ptolemaia Auléta a rímsky vojvodca, štátnik a priateľ Julia Caesara Marcus Antonius, ktorý čelí mocenským záujmom Ríma vrcholiacich v bitke pri Actiu a mocenským záujmom kráľovnej Kleopatry v Alexandrii.

Texty: prvé folio 1623

Miesto deja: Rím, Messina, Sýria, Egypt (Alexandria), Atény, Actium

Doba deja: 51 pr.n.l. – 27 pr.n.l.

Reč: próza 5%, verš 95% (z toho rýmovaný verš 1%)

Obsadenie
First Folio, Shakespeare - 0847
  • Marcus Antonius – rímsky generál a jeden z triumvirov (Druhý triumvirát) vládnucich po smrti Julia Caesara
  • Kleopatra VII. – kráľovná Egypta, dcéra Ptolemaia Auléta, matka Caesariona – syna Julia Caesara, dvojičiek Alexandra Helliosa a Kleopatry Selene II. a Ptolemaia Philadelphusa – detí Marca Antonia
  • Oktavius – adoptívny syn Julia Caesara a jeden z triumvirov vládnucich po smrti Julia Caesara, neskôr Gaius Iulius Caesar Octavianus, ako cisár Imp. Caesar Augustus
  • Marcus Aemilius Lepidus – jeden z triumvirov vládnucich po smrti Julia Caesara
Frederick Arthur Bridgman - Cleopatra on the Terraces of Philae

Antoniova strana

  • Canidius
  • Gnaeus Domitius Ahenobarbus
  • Domitius
  • Filo
  • Ventidius
  • Eros
  • Scarus
  • Decretas
  • Demetrius
  • Učiteľ – vyslanec Antonia
Giambattista Tiepolo - The Banquet of Cleopatra - Google Art Project

Octaviova strana

  • Oktavia mladšia – sestra Oktavia a manželka Antonia
  • Marcus Vispanius Agrippa – vojenský veliteľ a poradca
  • Publius Cornelius Dolabella
  • Gaius Maecenas

Kleopatrina strana

  • Charmian a Iras – komorné
  • Mardian – eunuch v službách Kleopatry
  • Alexas – v službách Kleopatry
  • Diomedes – v službách Kleopatry
  • Seleukus - správca pokladu
  • Dedinčan – muž, ktorý jej prepašoval do zajatia hadov

Dej

Antonius sa zdržiava v spoločnosti kráľovnej Kleopatry. Poslovia mu doručia správy: jeho manželka Fulvia náhle zomrela a zároveň žiadajú o pomoc v boji proti Sextovi Pompeiovi. Vracia sa do Ríma.

Marcus Vispanius Agrippa navrhne, aby sa Antonius zosobášil so sestrou Octavia Octaviou. Obnovia naštrbené priateľstvo medzi Octavianom a Antoniom. Antonius súhlasí. V Egypte sa Kleopatra dozvie o Antoniovom manželstve.

Posol: Je ženatý, madam

Kleopatra: Lumpe, žil si veľmi dlho.

Posol: Madam, ja predsa za nič nemôžem.

Triumvirovia vyjednávajú so Sextom Pompeiom. Ponúknu mu prímerie. Môže získať Sicíliu a Sardíniu, na oplátku ich zbaví pirátov a dodá Rímu pšenicu. Sextus Pompeius súhlasí. Menas Sextovi naznačí, že môže zabiť triumvirov a sám vládnuť Rímu. Sextus Pompeius návrh odmieta.

Menas: Troch pánov sveta – celý svet máš v hrsti. Pretnem lano, vyplávame, potom stačí preseknúť tri hrdla a celý svet je váš.

Pompeius: Prečo si to nespravil sám a bez rečí? Čo od teba by bola služba, odo mňa je podlosť.

Ventidius vyhráva vojnu proti Partom. Smrť Markusa Crassa je pomstená smrťou Pakora, syna Oroda. Mŕtvolu nesú triumfálne v čele sprievodu.

Oktavius a Lepidus porušia uzatvorené prímerie. Oktavius Lepida obviní z korešpondencie so Sextom Pompeiom a uväzní ho.

Ahenobarbus: Takže svet, teraz máš, už iba dve čeľuste! A vzájomne sa strávia, i keď im dáš všetko, čo máš!

Antonius sa vracia sa do Alexandrie. Korunuje seba, Kleopatru s Caesarionom, svoje deti: Alexandra a Ptolemaia za vládcov Egypta a východných tretín rímskeho impéria, ktoré pôvodne spravoval. Obviňuje Oktaviana, že mu odoprel spravodlivý podiel Sextových území: tretinu Sicílie a nevrátil lode, ktoré si od Antonia požičal. Oktavius si, podľa Antonia, navyše privlastnil podiel Lepida. Oktavius odpíše Antoniovi, že Lepidus bol zradca a že územia si spravodlivo rozdelia, vrátane Arménska, ktoré dobil Antonius.

Antonius sa pripravuje na bitvu proti Oktavianovi. Ahenobarbus žiada Antonia, aby bojoval na pevnine, kde má výhodu a nie na mori, kde má prevahu Octavianus. Antonius odmieta, pretože ho Octavius vyzval k boji na mori. Kleopatra podporí Antonia svojou flotilou.

Octavius svojho zástupcu v boji na súši Taurusa jasne varuje, aby sa nezapojil do bojov, kým neskončí vojnu na mori. Antonius v boji padne do strategickej pasce. Kleopatra z bojiska odchádza. Antonius velí, aby sa vojska dali na ústup. Nasleduje Kleopatru. Šesť kráľov, bojujúcich po boku Antonia prebehne k Oktavianovi.

Po prehratej bitke Antonius vyzve vojakov, aby sa pridali k Oktavianovi. Odmietnu. Antonius je nahnevaný na seba a na Kleopatru.

Po učiteľovi Antonius žiada Oktaviana, aby mu umožnil žiť v Egypte, alebo v Aténach. Kleopatra žiada Oktaviana o egyptskú korunu pre svoje deti. Octavius posiela Kleopatre správu po učiteľovi, aby vydala Antonia Oktavianovi a ona dostane všetko, o čo žiada. Vzápätí vysiela posla Thidia ku Kleopatre. Ponížená kráľovná Kleopatra je nútená jednať iba s poslom. Uznáva svoju porážku.

Aheobarbus v domnení, že sa Kleopatra vzdáva, varuje Antonia a ten posla nechá zbičovať. Vyzve Oktaviana na súboj muža proti mužovi.

Antonius: Moja pozemská luna sa zatienila a veští iba pád.

Klaopatra: To prejde. Počkám.

Antonius: Polahodiť chceš Oktavianovi! Po sluhovi hádžeš očkom.

Kleopatra: Žeby si ma poznal tak málo?

Kleopatra ubezpečí Antonia o svojej láske. Antonius sa rozhodne pokračovať v boji, tentoraz na súši. Oktavius oblieha Alexandriu, odmieta súboj s Antoniom.

Ahenobarbus dezertuje k Oktavianovi. Antonius mu za jeho služby pošle všetok jeho žold, ktorý znásobil. Vyčerpaný výčitkami Ahenobarbus zomiera.

Oktavius do čela vojska stavia zbehnutých kráľov, aby zmiatol Antonia. Herodesa nechal obesiť. Bitva sa prvý deň pre Antonia vyvíja dobre, až kým ju Oktavius, na druhý deň, opäť takticky nepresunie na more. Antonius znovu prehráva. Kleopatriné posádky opúšťajú boj, jeho vlastná flotila sa vzdáva a Antonius zúri. Rozhodne sa, že Kleopatru za zradu zabije. Kleopatra sa ho pokúsi získať späť tak, že mu nechá doručiť správu o tom, že sa zabila s jeho menom na perách. Jej plán nevyjde. Antonius dospel k záveru, že už nemá prečo žiť. Žiada svojho pomocníka Erosa, aby ho prebodol mečom. Eros sa radšej zabije sám. Antonius obdivuje jeho odvahu a pokúsi sa urobiť to isté, ale podarí sa mu iba smrteľne zraniť. V bolestiach sa dozvie, že Kleopatra v skutočnosti žije. Nakoniec jej umiera v náruči.

Zajatá Kleopatra vyjednáva. Ponúka Octavianovi všetko svoje bohatstvo. Pokladník Seleukus kráľovnu zradí a tvrdí, že má ukrytú rezervu. Octavianus kráľovnu uisťuje, že ho jej bohatstvo nezaujíma.

Dolabella v službách Oktaviana ubezpečí Kleopatru, že Oktavius ju plánuje predhodiť Rímu ako svoj triumf. Kleopatra sa napokon rozhodne pre smrť. Dúfa, že Antonia stretne v posmrtnom živote. Dedinčan predstierajúc, že nesie Kleopatre v košíku figy, doručí zajatej Kleopatre jedovatých hadov. Octavius nájde v hrobke mŕtve telá komorných a Kleopatry. Nariadi, aby ju pochovali spolu s Antoniom s vojenskými poctami.

Oktavius:

Žiadny hrob na svete už nepojme tak slávny pár.

Tak veľké udalosti zarmútia vždy ich pôvodcov

a budia ľútosť, čo rovná sa sláve

toho, kto spôsobil ten veľký žiaľ.

Referencie
  1. HILSKÝ, Martin. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 1241.

Zdroje
  • SHAKESPEARE, William. Dílo. Překlad Martin Hilský. Vyd. 1. Praha: Academia, 2011. 1677 s. ISBN 978-80-200-1903-5, str. 1241 - 1288
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.