Anton Zachariáš
Anton Zachariáš (* 14. január 1938, Vyšná Jedľová – † 13. september 2000, Košice) bol slovenský esperantista.
Anton Zachariáš | |||
Narodenie | 14. január 1938 Vyšná Jedľová | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 13. september 2000 (62 rokov) Košice | ||
Známy vďaka | vyučovanie esperanta | ||
Aktívne roky | 1955 – 2000 | ||
Okrem slovenčiny a esperanta ovládal aj češtinu, poľštinu, maďarčinu, ruštinu a nemčinu.[1]
Esperanto
Esperanto sa naučil v 1955, vyučovať ho začal v 1961. Bol považovaný za jedného z najlepších učiteľov esperanta pomocou priamej metódy. Kurzy viedol po celej Európe – Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Nemecko, Španielsko, Turecko, Bulharsko.[1] Od roku 1972 pravidelne učil na vtedajších Letných školách esperanta na Slovensku. Naposledy viedol medzinárodný kurz pre pokročilých v Poprade jeden mesiac pred svojím úmrtím.
Bol činný od miestnej po medzinárodnú úroveň. Pravidelne prispieval do časopisu Esperantisto Slovaka. Esperanto propagoval v rozhlase a televízii. Od roku 1990 do 1994 profesionálne pracoval v Slovenskom esperantskom zväze.[1]
Ocenenia
- Strieborná medaila Slovenského esperantského zväzu – 1983
- Zlatá medaila Slovenského esperantského zväzu – 1987
Referencie
- VAJS, Ján. 100 významných osobností slovenského esperantského hnutia - 100 gravaj personoj de slovaka Esperanto-movado. Redakcia Peter Baláž; preklad Ľubomír Fajth; ilustrácie Eva Brezániová; Jazyková korekcia (II. vydanie) Katka Nosková. 2. opravené a doplnené vyd. Partizánske : Espero, 2009 (2009-12 tlač). 50 s. ISBN 978-80-89366-07-1. S. 38. (slovensky, esperantsky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anton Zachariáš na esperantskej Wikipédii.