Andrej Rojko

Pochádzal zo šľachtického rodu Rojko s predikátom z Brníc (Rojkó de Bernicze). Študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, na lýceu v Levoči, filozofiu a teológiu v Rožňave. V roku 1848 bol vysvätený za kňaza. Vykonával pastoračnú činnosť na viacerých miestach Slovenska od roku 1891 žil na odpočinku v Lome nad Rimavicou. Bol vzdelaný, kultúrne a politicky rozhľadený, polyglot. Za politické postoje a sociálne požiadavky v zaujme slovenského vidieka bol často prekladaný, v rokoch 1883 – 1884 a 1888 – 1889 väznený, za články až do roku 1904 perzekvovaný. Pod vplyvom J. Plošica zakladal spolky striedmosti, nedeľné školy, náboženské družiny zamerané na vzdelávanie a šírenie podnikavosti v ktorých videl možnosti na odstránenie hospodárskej biedy na území obývanom Slovákmi. Vystupoval proti vysťahovalectvu, sektárstvu, horlil za spoluprácu Slovanov v monarchii, za upevňovanie vzťahov s Čechmi. Mecén celonárodných podujatí i kultúrneho života. Predplácal českú a slovenskú tlač, v roku 1850 prispel na pomník J. Hollého, v roku 1862 podporil slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši, 1863 na obnovu tisovského chrámu, 1868 zakladateľ gymnázia v Kláštore pod Znievom, člen jeho výboru, 1871 jednateľ Spolku svätého Vojtecha.

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.