Alkamenes (Sparta)

Alkamenes alebo Alkamenés (starogr. Ἀλκαμένης) bol približne koncom ôsmeho storočia pred Kr. (možno 740 – 700 pred Kr.) kráľom v Sparte. Pochádzal z kráľovského rodu Agiovcov. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Eurypontovcov bol Theopompos.

Alkamenes
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Agiovci
Panovanie	740 pred Kr. – 700 pred Kr. (letopočty sú fiktívne)
Predchodca	Teleklos
Nástupca	Polydóros
Rodina
Potomstvo	syn Polydóros
Otec	Téleklos
Biografický portál

Historických poznatkov z obdobia dejín Sparty, keď mal vládnuť Alkamenes, okrem tých čo patria skôr do oblasti mýtov je málo a takmer neznáme sú tie, ktoré by nás informovali o jeho živote a činoch. Za vlády Alkamena syna a nástupcu Télekla sa začala vojna Sparty s Messéniou, (tzv. prvá messénska vojna) husto osídlenou a úrodnou krajinou na juhozápade Peloponézu. Do výbojov hnala Sparťanov pravdepodobne preľudnenosť ich domoviny Lakónie a tým spojený nedostatok pôdy, lebo Sparta na rozdiel od iných gréckych štátov nezakladala kolónie (okrem Tarentu). O tom, že Messénia bola úrodná píše aj iónsky básnik Tyrtaios pôsobiaci v polovici siedmeho storočia pred Kr. v Sparte. Podľa jeho slov to bol kraj vhodný na orbu a sejbu.

Z antických historikov sa o kráľovi Alkamenovi zmieňuje Herodotos vo svojej knihe História. Je v nej záznam, kde ho spomína ako jedného z kráľovských predkov Leonida I. v kráľovskej línii Agiovcov. Zachované písomné záznamy z 2. storočia od cestovateľa a historika Pausania o historickom období vlády kráľa Alkamena sú obsahom rozsiahlejšie, ale sú pravdepodobne len legendami (aj keď v nich môže byť aj zrnko pravdy). Pausanias pri svojom putovaní po Grécku navštívil aj Lakóniu. a popri opisoch krajiny a jej pamätihodností písal aj o jej histórii zo zdrojov, ktoré mu boli k dispozícii. Vo svojej knihe Opis Grécka píše, že Sparťania začali vojnu s Messénčanmi hlavne kvôli dvom odohraným incidentom. Prvý sa stal na hranici medzi Messéniou a Spartou pri svätyni bohyne Artemis, kde každoročne spoločne Sparťania a Messénčania oslavovali sviatok, ktorý sa konal na počesť tejto bohyne. Tento príbeh rozpráva, že Messénčania počas slávností uniesli a znásilnili panny zo Sparty a zavraždili pritom aj Alkamenovho otca kráľa Télekla, ktorý chcel tomu zabrániť. Druhý incident sa odohral neskôr medzi Messénčanom Polycharom (víťazom olympijských hier)[2] a Sparťanom Euaifnom, ktorý mal strážiť Polycharove kravy, ale Euaifnos jeho kravy predal a navyše sa dopustil hanebného činu keď mu zabil syna. V Sparte sa Polychares spravodlivosti nedovolal, preto z pomsty zabíjal každého Sparťana, ktorého stretol. Žiadosti Sparťanov o vydanie Polychara Messénčania nevyhoveli a to bol pre Sparťanov dôvod na začatie vojny.

Kráľ Alkamenes počas tmavej noci prekvapil Messénčanov na hraniciach Messénie útokom na ich mesto Amfeiu. Obyvateľstvo mesta nestihlo zaujať obranné pozície a bolo po krvavom kúpeli takmer celé vyhubené. Mesto bohaté na vodné zdroje sa pre Sparťanov stalo základňou pre ich ďalšie výboje, ale ďalšie štyri roky sa Sparťanom nedarilo, lebo novozvolený kráľ Messénie Eufaes a jeho ľud ich náporu odolával. V ďalšom priebehu vojny nastal obrat a Sparťania obsadili mesto Helos. Obyvatelia mesta Helos potomkovia starousadlíkov pri Lakónskom zálive po dobytí svojej krajiny povstali a na ich pomoc prišlo aj vojsko z Argu, ale kráľ Alkamenes ich porazil. Obyvateľov mesta, ktorí bitku prežili Sparťania odvliekli do otroctva. Historik Strabón napísal, že podľa názvu mesta Helos Sparťania svojich štátnych otrokov volali heilótmi.

Za vlády kráľa Alkamena, ako napísal opäť Pausanias bol vyslaný riešiť na Krétu občianske nepokoje Charmidas syn Euthyda. Ohrozeným poradil, aby opustili slabo chránené vnútrozemské mestá a usadili sa do výhodnejších na pobreží. Po smrti kráľa Alkamena sa jeho následníkom ešte počas prvej messénskej vojny stal jeho syn Polydóros.