Albert Saský (1738 – 1822)

Spočiatku bol rodičmi predurčený k cirkevnej dráhe, ale napokon sa rozhodol pre vojenskú kariéru. V roku 1759 vstúpil s bratom Klementom do rakúskej (cisárskej) armády a v januári 1760 bol prvýkrát vo Viedni predstavený nielen Márii Terézii a Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ale aj ich dcére Márii Kristíne, ktorá sa mala stať jeho manželkou. V rokoch 1760 - 1762 bojoval v sedemročnej vojne a po jej skončení bol povýšený na generála jazdectva. V decembri 1763 sa vrátil na cisársky dvor vo Viedni a v priebehu jeho pobytu sa zamiloval do arcivojvodkyne Márie Kristíny. Tá opätovala jeho city a v priebehu roku 1765 Mária Terézia súhlasila s budúcim sobášom medzi nimi (k dcére mala výnimočne blízky emocionálny vzťah, preto jej umožnila vydať sa z lásky, čo iným svojim deťom nedovolila).[1]

Koncom roku 1765 Mária Terézia menovala Alberta Kazimíra poľným maršalom a tiež miestodržiteľom v Uhorsku. Budúci manželia mali sídliť v Bratislave, hlavnom meste Uhorska. 6. apríla 1766 sa na zámku Schlosshof konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka Štefana bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu. Vzhľadom na to, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu.

Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, tá ale zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.

Albert bol v rokoch 1765 – 1780 uhorským miestodržiteľom. Za sídlo si zvolil Bratislavský hrad; letnou rezidenciou sa stal zámok v Halbturne neďaleko Neziderského jazera. Neskôr sa stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska. Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.

Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s Hofburgom, ktorý bol pôvodne navrhnutý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom (1691 – 1771). Architekt Louis Montoyer (1749 – 1811) palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – Albertina, nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku kresieb a grafík. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.

Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1798, ktorá zomrela na týfus, celú svoju pozornosť venoval iba umeleckej zbierke, ktorú neskôr odkázal svojmu synovcovi a adoptovanému synovi Karolovi.

V Augustiniánskom kostole vo Viedni nechal Albert pre svoju manželku postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antonia Canovu. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v tzv. Toskánskej krypte, súčasti kapucínskej krypty. Albert Saský zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.

1. WEISSENSTEINER, F.: Dcery Marie Terezie. Praha 2005, s. 68 - 72.

• Mária Kristína Habsbursko-lotrinská

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Saský (1738 – 1822)

• Albertina

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prince Albert of Saxony, Duke of Teschen na anglickej Wikipédii.