Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská

Ako dcéra brunšvicko-lüneburského vojvodu Jána Fridricha a Benedikty Henriety z Pfalzu pochádzala z významného a pôvodne nekatolíckeho nemeckého rodu; z matkinej strany bola pravnučkou kurfirsta a českého „zimného“ kráľa Fridricha V. Falckého. Jej otec konvertoval v 50. rokoch 17. storočia na rímskokatolícku vieru.

24. februára 1699 sa vydala arcivojvodu Jozefa, najstaršieho syna a nástupcu cisára Leopolda I. a tento sobáš mal pomôcť posilniť vplyv cisárskeho dvora v severonemeckom prostredí.

Manželstvo Amálie Vilhelmíny s následníkom habsburskej monarchie nebolo príliš šťastné. Jozef I. sa ani po sobáši nevzdal svojho neviazaného sexuálneho života s častým striedaním mileniek, z čoho ho malo – podľa mienky dvorných kruhov – vyviesť práve toto manželstvo s veľmi príťažlivou Amáliou Vilhelmínou. Svoju ženu dokonca nakazil pohlavnou chorobou, po ktorej už ostala neplodná, takže počas dvanásťročného manželstva porodila iba tri deti. Po manželovej neočakávanej smrti žila Amália Vilhelmína v blízkosti svojej svokry, ovdovenej cisárovnej Eleonóry Magdalény na viedenskom dvore Jozefovho brata a nástupcu Karola VI. Zomrela na počiatku vlády svojej netere Márie Terézie a bola pochovaná vo viedenskom kláštore saleziánok, rádu, ktorý sem sama uviedla.

S manželom sa im narodili tri deti:

• Mária Jozefa (* 8. február 1699 – † 17. november 1757) ∞ 1719 August III. Wettin, poľský kráľ (* 1733 – † 1763)
• Leopold Jozef (* 29. október 1700 – † 4. august 1701)
• Mária Amália (* 22. október 1701 – † 11. december 1756) ∞ 1722 bavorský kurfirst Karol VII. Albrecht, neskorší rímsky cisár Karol VII. (* 1697 – † 1745)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská